Autor: Tomáš Zálešák / Historická Revue
T erorizmus sa dáva z viacerých dobrých aj zlých dôvodov do súvislosti s inými javmi, ako napríklad širšie ponímaná „asymetrická vojna“, ba dokonca sa pojmovo prelína s propagandou.
Existuje teror uplatňovaný „štátnymi aktérmi“, ako aj teror „neštátnych aktérov“. Teror môže byť použitý proti viditeľnej opozícii, ozbrojenej i neozbrojenej, aj proti nepriateľovi abstraktnému či symbolickému, proti osobám aj proti „systému“.
Existujú teroristické akty, ku ktorým sa páchatelia verejne prihlásia, aj akty, ktoré zostávajú anonymné, ba aj akty, ktoré niektoré organizácie verejne oslavujú bez toho, aby sa k nim explicitne prihlásili.
Existujú teroristické organizácie v podobe disciplinovaných paravojenských skupín, rozptýlené bunky, aj osamelí, patetickí antihrdinovia.
Existujú akty s precízne vypracovanou taktikou a stratégiou, aj akty babrácke a živelné; akty vykonávané so zámernou publicitou, aj akty skryté, adresované úzkym skupinám zasvätených. Jazyk, ktorým sa aktéri vyjadrujú, môže byť „náboženský“ aj „svetský“.
Problémov je, skrátka, nespočetne.
Ťažkosti s pojmom
“Hrubo povedané: terorizmus sa – aspoň z istého pohľadu – vypláca.
„
Isteže, nie každý má záujem na odstránení tohto zmätku. Pokým panuje, je možné na jednej strane označiť za teroristu kohokoľvek, kto nám oponuje.
Na druhej strane je možné napríklad ospravedlňovať hromadnú vraždu ako ušľachtilý boj za slobodu, popravy rukojemníkov ako vyjadrenie „zúfalstva z nespravodlivých pomerov“ či bombové atentáty ako výkon „revolučnej spravodlivosti“.
Protiteroristické zásahy je možné označiť za „štátny terorizmus“, odsúdenie vlád podporujúcich teroristov za zasahovanie do vnútorných záležitostí.
Podrezávanie civilistov možno prečarovať na prejav zbožnosti, etnické čistky a znásilňovanie interpretovať ako nápravu historických krívd a vraždenie detí ako nevyhnutnosť v rámci boja o prežitie. Zoznam by mohol pokračovať...
Vieme, že teror a terorizmus existujú. Preto skôr než sa začneme hádať o definície, môžeme sa zhodnúť na tom, že sú predovšetkým pozorovanými javmi.
Keďže sa vyskytujú vo svete špecificky ľudských daností a aktivít, sú to zároveň javy historické a ako také sú aj predmetom historického bádania. Zohľadnenie tejto ich stránky nám môže pomôcť v našich úvahách.
Teror ako vojnový prostriedok
Teror ako vedome zvolený, chladnokrvne uplatnený a „účelovo viazaný“ prostriedok sa vyskytuje v dejinách oddávna pred modernou dobou v nespočetných príkladoch. Používali ho imperiálne vojská, povstalci proti cudzej nadvláde, uchyľovali sa k nemu vládcovia aj búriaci sa poddaní či otroci.
Nemusíme ani chodiť príliš ďaleko do minulosti. Ako je známe, ani demokratické vlády v 20. storočí neunikli pokušeniu siahnuť k takým prostriedkom, ako je kobercové bombardovanie zrovnávajúce mestá so zemou, pričom medzi explicitne deklarované ciele patrilo zlomenie morálky nepriateľa.
