BRATISLAVA. Založenie Ústavu pamäti národa sa často považuje za jeho najväčší úspech. Jeho prvý šéfom sa stal v roku 2003, pár mesiacov po tom, keď skončil ako poslanec v roku 2002.
„Viem, že vždy všetko robil s najlepším úmyslom, vďaka tomu vznikol neskôr aj Ústav pamäti národa. Viem, že to nebol nijaký náhradný program, jeho koncepciu mal v hlave už začiatkom deväťdesiatych rokov, desať rokov predtým, než ho schválili v slovenskom parlamente,“ povedal pre denník SME novinár Alexander Baloch, ktorý o ňom napísal knihu.
Ústav pamäti národa pod jeho vedením začal činnosť 1. mája 2003. Mal za úlohu spracovávať a sprístupňovať verejnosti dokumenty z obdobia rokov 1939-1989.
Priateľ Jána Langoša: Vedeli sme, že ho stratíme Čítajte Záujem o jeho prácu bol okamžitý. Počas prvých troch rokov existencie dostal ÚPN takmer 8000 žiadostí o sprístupnenie materiálov ŠtB.
Problémom bolo, že viac ako polovica celkového počtu zväzkov ŠtB o slovenských občanoch bolo uložená v archívoch českého ministerstva obrany a ministerstva vnútra. Slovenské orgány k nim nemali prístup aj napriek vzájomným dohodám.
Ústav preto pripravil v spolupráci s českou stranou pôdu pre prijatie dodatku k týmto zmluvám.
Ján Langoš sa však výsledku týchto snáh nedožil. Zahynul v polovici júna dopravnej nehode medzi obcami Turňa nad Bodvou a Drienovec neďaleko Košíc.
Beata
Balogová
