BRATISLAVA. Po smrti Jána Langoša sa nacionalistická SNS snažila do Ústavu pamäti národa dostať viacero ľudí, ktorým historici vyčítali pozitívny vzťah k vojnovému Slovenskému štátu.
Po niekoľkých neúspešných pokusoch bol za šéfa v januári 2007 zvolený Ivan Petranský, ktorý dovtedy robil na Historickom ústave Matice slovenskej.
Petranský pred rokmi v rozhovore pre SME povedal, že si váži vojnového prezidenta Jozefa Tisa. „Stál na čele určitého prúdu v slovenskej politike, ktorý sa snažil, aby Slovensko vyviazlo z ťažkej situácie s čo najmenšou ujmou a aby Slováci ako národ prečkali obdobie druhej svetovej vojny čo najlepšie,“ povedal.
Prečítajte si tiež:
Zamestnanci si robia, čo chcú. ÚPN trestá ľudáka a matičiara
O tri roky neskôr pracovná skupina zvolaná vtedajšou premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ) skonštatovala, že ústav pod jeho vedením neplní svoje poslanie a zločiny komunizmu prestali byť hlavnou témou.
Hoci mu cez zmenu zákona hrozil koniec, nakoniec vydržal až do konca funkčného obdobia v roku 2013.
Kým Smer hľadal svojho kandidáta na jeho miesto, dočasný šéf ústavu Augustín Jozef Lang s Petranským podpísal pracovnú zmluvu.
Svoju pozíciu si potom o pár týždňov ešte posilnil. Krátko na to, ako parlament zvolil Ondreja Krajňáka za jeho nástupcu spolu s bývalým komunistom Jánom Bobákom založili v ÚPN odborovú organizáciu Svornosť a spolupráca.
Podľa Zákonníka práce nie je možné zakladateľov alebo členov odborov prepustiť bez súhlasu zakladateľov.
V apríli 2013 mu vtedajší prezident Ivan Gašparovič doprial v ústave ešte aj funkciu člena správnej rady, za čo mohol poberať ďalší plat.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
