BRATISLAVA. Po smrti Jána Langoša sa nacionalistická SNS snažila do Ústavu pamäti národa dostať viacero ľudí, ktorým historici vyčítali pozitívny vzťah k vojnovému Slovenskému štátu.
Po niekoľkých neúspešných pokusoch bol za šéfa v januári 2007 zvolený Ivan Petranský, ktorý dovtedy robil na Historickom ústave Matice slovenskej.
Petranský pred rokmi v rozhovore pre SME povedal, že si váži vojnového prezidenta Jozefa Tisa. „Stál na čele určitého prúdu v slovenskej politike, ktorý sa snažil, aby Slovensko vyviazlo z ťažkej situácie s čo najmenšou ujmou a aby Slováci ako národ prečkali obdobie druhej svetovej vojny čo najlepšie,“ povedal.
O tri roky neskôr pracovná skupina zvolaná vtedajšou premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ) skonštatovala, že ústav pod jeho vedením neplní svoje poslanie a zločiny komunizmu prestali byť hlavnou témou.
Hoci mu cez zmenu zákona hrozil koniec, nakoniec vydržal až do konca funkčného obdobia v roku 2013.
Kým Smer hľadal svojho kandidáta na jeho miesto, dočasný šéf ústavu Augustín Jozef Lang s Petranským podpísal pracovnú zmluvu.
Svoju pozíciu si potom o pár týždňov ešte posilnil. Krátko na to, ako parlament zvolil Ondreja Krajňáka za jeho nástupcu spolu s bývalým komunistom Jánom Bobákom založili v ÚPN odborovú organizáciu Svornosť a spolupráca.
Podľa Zákonníka práce nie je možné zakladateľov alebo členov odborov prepustiť bez súhlasu zakladateľov.
V apríli 2013 mu vtedajší prezident Ivan Gašparovič doprial v ústave ešte aj funkciu člena správnej rady, za čo mohol poberať ďalší plat.
