BRATISLAVA. Vlastníkom bytov podľa výkonnej riaditeľky Združenia bytového hospodárstva na Slovensku Anny Krajčiovej hrozí, že sa budú skladať na dlhy svojich susedov.
Stane sa tak podľa nej v prípade schválenia zmeny v katastrálnom zákone, ktorú navrhuje Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK).
Záložné právo
Práva vlastníkov bytov sú v súčasnosti zabezpečené tzv. zákonným záložným právom v prospech ostatných vlastníkov bytov v dome.
„Účelom zákonného záložného práva je zabezpečiť, aby v prípade vzniku dlhu z bytu, či už sú to nezaplatené príspevky do fondu údržby a opráv, alebo nezaplatené platby za plnenia spojené s užívaním bytu, teda napríklad za vodu, teplo a podobne, mohli byť tieto nedoplatky zaplatené z peňazí získaných z predaja bytu dlžníka,“ uviedla Krajčiová.
Až do roku 2007 bolo podľa Krajčiovej uplatňovanie zákonného záložného práva bezproblémové, a v plnom rozsahu plnilo svoju ochrannú funkciu.
„Po zmenách v Občianskom zákonníku si však katastrálne úrady začali vysvetľovať postupy po svojom a začali podmieňovať zápis zákonného záložného práva vznikom konkrétnej pohľadávky,“ upozornila.
Keďže však súdne rozhodnutia v prvých ukončených prípadoch jasne určili, že kataster musí na list vlastníctva zapísať zákonné záložné právo aj bez preukazovania vzniku dlhu, prichádza návrh novely katastrálneho zákona z dielne ÚGKK.
Čakáte na byt v novostavbe? Možno sa tak skoro nenasťahujete Čítajte Problémová zmena
„Navrhovaná zmena má uzákoniť postup, ktorý odsúva práva vlastníkov bytov na vedľajšiu koľaj a uprednostňuje uspokojenie pohľadávok bankových inštitúcií,“ konštatovala Krajčiová.
V prípade schválenia návrhu by podľa Krajčiovej nasledoval nasledovný postup. Priorita uspokojenia pohľadávok zo záložného práva sa riadi časom zápisu takéhoto práva v katastri nehnuteľností.
Keď si občan kupuje byt do osobného vlastníctva, na zaplatenie jeho ceny často využíva hypotéku. Banka, ktorá hypotéku poskytuje, si dá zapísať záložné právo do katastra ako prvá v poradí. Keď vlastník bytu hypotéku neplatí, banka má právo na uspokojenie svojich pohľadávok predajom bytu.
Dlhy nového vlastníka bytu voči celému bytovému domu môžu reálne vzniknúť až po tom, čo bol byt prevedený do osobného vlastníctva, teda až po zápise záložného práva v prospech banky.
Ak by teda zákon podľa Krajčiovej podmienil zápis zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov v dome preukázaním vzniku dlhu, automaticky by práva vlastníkov mohli byť uspokojené až ako druhé v poradí.
„Podobná situácia nastane vždy, ak ktorýkoľvek zo susedov neplní svoje záväzky voči iným veriteľom, a exekútor pristúpi k zápisu záložného práva skôr, než tak môžu urobiť vlastníci bytov v dome prostredníctvom správcu,“ zdôraznila.
Združenie bytového hospodárstva na Slovensku jednoznačne chápe návrh zmeny zákona ako snahu o uprednostnenie záujmov bánk pred záujmami bežných občanov - vlastníkov bytov, ktorí takto budú nútení platiť dlhy aj za svojich nezodpovedných susedov.
„Pritom treba zdôrazniť, že banky majú možnosť pred uzatvorením zmluvného vzťahu dôkladne si preveriť schopnosť občana, ktorému poskytujú úver splácať záväzok. Vlastníci bytov takúto možnosť nemajú, svojich susedov si vybrať nemôžu,“ vyhlásila Krajčiová, ktorá verí, že pri rozhodovaní o zákonnej úprave záložného práva bude vláda, ktorá deklaruje svoj sociálny rozmer a rovnako aj poslanci Národnej rady na strane občanov.
