BRATISLAVA. Opozičné hnutie OĽaNO-NOVA vyzýva koaličných poslancov a nezaradenú poslankyňu Martinu Šimkovičovú, aby stiahli novelu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN) predloženú na júnovú schôdzu parlamentu.
Obávajú sa totiž, že cieľom nie je demokratizácia činnosti historického ústavu, ale jeho likvidácia. Na tlačovej konferencii to v utorok vyhlásili poslanci hnutia Erika Jurinová a Jozef Viskupič.
Jurinová: Koalícia nemá na prácu vplyv
Vládna koalícia chce znefunkčniť Ústav pamäti národa, pretože na jeho prácu nemá vplyv a tiež preto, že ústav ide tvrdo a razantne po príslušníkoch ŠtB a predstaviteľoch komunistického režimu.
Na brífingu to v utorok vyhlásila poslankyňa hnutia OĽaNO Erika Jurinová.
"Šéf ÚPN Ondrej Krajňák nebol poplatný vláde, preto musí odísť," povedala. Podľa Jurinovej je úlohou inštitúcie strážiť pamäť národa a nie ju prispôsobovať politickej situácii, preto sa nad ním koalícia snaží získať vplyv a jeho činnosť utlmiť.
"Aby sa prístup k eštebákom stal vlažnejším," uviedla s tým, že už v súčasnosti kontroluje správnu radu ústavu prostredníctvom svojich nominantov Slovenská národná strana.
Zmeny odôvodňujú zlými vzťahmi
Podľa poslanca Jozefa Viskupiča sa Krajňák na čele ÚPN osvedčil. Koalícia potrebu zmien vo fungovaní ústavu odôvodňuje zlými vzťahmi vo vnútri, ako aj nutnou demokratizáciou inštitúcie.
Ak však chce riešiť skutočné problémy ústavu, mala by podľa Viskupiča nájsť pre inštitúciu dôstojné sídlo, zriadiť múzeum zločinov komunizmu a zastrešiť ústav silnejšou inštitúciou, ktorá by napríklad riešila súdne žaloby proti ÚPN.
Takouto inštitúciou by podľa neho malo byť ministerstvo vnútra. Ako Viskupič dodal, v čase informačnej vojny sú zásahy do činnosti dobre fungujúcej inštitúcie nebezpečné.
Petranský sa v ÚPN zabetónoval Čítajte Blahovú udivuje angažovanosť Most-Hídu
Za návrhom zmeniť zákon o pamäti národa stoja osobné animozity členov SNS voči predstaviteľom Ústavu pamäti národa (ÚPN), ako aj k celej inštitúcii.
Uviedla to predsedníčka poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS) a členka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Natália Blahová v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA poskytla hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková.
Podľa Blahovej je ÚPN nadstranícka a apolitická organizácia, a preto jej je podozrivé, že takúto zásadnú zmenu plánujú výhradne predstavitelia vládnej koalície.
Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za dobráka, teraz je pre koalíciu diktátor Čítajte "Obzvlášť ma udivuje angažovanosť strany Most-Híd,“ povedala Blahová a doplnila, že ak v ústave panujú napäté medziľudské vzťahy, je úlohou manažmentu vyrovnať sa so situáciou.
Poslankyňa považuje za absolútne neadekvátne, že vnútorné problémy organizácie bude riešiť NR SR, a to dokonca zmenou zákona.
„Výpady SNS voči ÚPN sú opakované. Pamätáme si, že už v roku 2010 sa SNS zasadzovala o úplne zrušenie tejto inštitúcie. Takéto kroky sú nebezpečné vzhľadom na to, že spoločnosť nie je dostatočne oboznámená ani vyrovnaná so zločinmi komunizmu,“ uviedla Blahová.
Politické zasahovanie do apolitickej inštitúcie podľa nej rúca jej nestrannosť a nezávislosť. Môže mať za následok to, že svoj účel naozaj prestane spĺňať. „Predpokladám, že mnohým bývalým komunistom a príslušníkom ŠtB by taký stav vyhovoval. Je veľmi smutné, že zmenu iniciujú práve členovia ľudsko-právneho výboru,“ dodala Blahová.
Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa Čítajte Návrh predložia na júnovej schôdzi
Koaliční poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer), Edita Pfundtner (Most-Híd), Ľubomír Želiezka (Smer) a Martina Šimkovičová (nezaradená) predkladajú na júnovú schôdzu parlamentu návrh novely zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa).
Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok.
Výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN by schválením novely skončil k 15. októbru 2017, pričom doterajší predseda správnej rady Krajňák naďalej ostane členom tejto rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený, teda do roku 2019. Ak poslanci novelu schvália, účinná by mala byť od 15. októbra 2017.
