Zápletka je nemorálna, hudbe chýba melódia a skladateľ sa podľa všetkého zmýlil pri výbere povolania. Recenzenti zostali po premiére pobúrení, publikum šokované - a francúzsky skladateľ Georges Bizet bez slov.
Traduje sa, že keď ho pár týždňov po premiére opery Carmen na ulici stretol priateľ, Bizet mlčal. Na slová útechy nereagoval, svoje dielo neobhajoval, neprejavil ani hnev. Skladateľ, ktorého veľdielo kritici zatratili už po prvom predstavení, pokrčil plecami a povedal: “Možno majú pravdu.”
“Aby ste v dnešnej dobe uspeli, musíte byť buď Nemec, alebo mŕtvy,” povedal raz skladateľ podľa portálu Classic FM. A je to ironické proroctvo.
Dňa 3. júna 1875, teda presne tri mesiace po premiére opery, ktorá sa dnes hrá vo všetkých kútoch sveta, a ktorej melódie obdivujú profesionáli i laici, 36-ročný Georges Bizet nečakane umiera. Jeho srdce to nevydržalo.
Ako je možné, že doboví kritici tak fatálne prestrelili? Bolo to chvíľková strata sluchu či príčetnosti, keď zaživa pochovali príbeh a hudbu, ktorá sa už vtedy musela javiť nesmrteľná?
Komická tragická opera
Georges Bizet. (zdroj: Fotolia)Muž, ktorého dnes označujú za jedného z najnadanejších hudobníkov devätnásteho storočia, sa v roku 1838 narodil do rodiny profesionálnych muzikantov. Na parížske konzervatórium nastúpil len pár dní po desiatych narodeninách, svoju slávnu symfóniu C dur zas zložil ako sedemnásťročný.
Hoci za hru na klavíri získal množstvo ocenení, po skončení školy si vybral iný smer, ktorým sa bude uberať. Rozhodol sa stať skladateľom. A keď muzikantský svet ignoroval jeho skladby pre klavír i orchester, preorientoval sa na operu.
Ani jedno z jeho diel, ktoré v tomto čase zložil - opera Lovci perál a Kráska z Perthu - sa však netešili okamžitej obľube.
Bizet sa tak rozhodol zariskovať. Obecenstvu, ktoré bolo zvyknuté na takzvanú komickú operu, teda diela so zábavnou, romantickou či historickou tematikou, priniesol niečo celkom nové. Vonkajšiu formu naoko zachoval - po vzore komickej opery árie popretkával hovorenými dialógmi.
