Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Poslankyňa Národnej rady za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Veronika Remišová vyzýva ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby zvážil komunikáciu Policajného zboru na sociálnych sieťach.
„Je neprípustné, aby sa oficiálna facebooková stránka Policajného zboru, ktorého poslaním je pomáhať a chrániť, začala nápadne podobať na nevkusný bulvár,“ povedala v stredu Remišová. Facebooková stránka Policajného zboru sa pred niekoľkými dňami „preslávila“ bombastickým videom policajnej razie na základnej škole.
Hoci prevencia aj protidrogová aktivita polície je potrebná, spôsob, akým Policajný zbor na facebooku informuje o svojej činnosti občanov je podľa poslankyne na úrovni bulvárnych médií.
Zásahy, nehody, každodenné činnosti. Polícia má svoju stránku na Facebooku
Upozornila na titulky
Remišová ako príklad uviedla titulky, pod ktorými Policajný zbor informuje o svojej činnosti: „Chcel jej zobrať spodnú bielizeň“ (17. mája), „Dievčatá, nedal vám Tomáš z Trenčína niečo do drinku?“ (23. mája), „Znásilnené dievčatko“ (27. mája), „Rodinná tragédia v Žiline“ (27. mája), „Obvinená z vraždy vlastnej babky“ (28. mája). Poslankyňa upozorňuje, že pod titulkami zväčša nasledujú podrobné opisy a pod jedným z titulkov „Ďalšia rodinná vražda?“ je dokonca aj fotografia miesta tragickej udalosti - súkromného rodinného domu vo Svite bez zverejnenia akýchkoľvek faktov, ktoré by dokazovali rodinnú vraždu.
„Je chvályhodné, keď polícia informuje o svojej činnosti aj prostredníctvom sociálnej siete, mnohé príspevky sú sympatické a výstižné. Uvedený spôsob komunikácie o vážnych traumatizujúcich udalostiach však nepokladám za šťastný, dokonca v možnom rozpore s Trestným poriadkom,“ tvrdí Remišová.
Dodržiavať etické pravidlá
Trestný poriadok podľa poslankyne upravuje povinnosti pri informovaní o trestnom konaní, kedy ukladá povinnosť príslušným orgánom pri poskytovaní informácií dbať na zásadu prezumpcie neviny ako aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia.
Osobitne sa má dbať na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú. Remišová upozorňuje, že polícia by na sociálnych sieťach mala dodržiavať etické pravidlá.
Polícia v iných krajinách EÚ sociálne siete využíva často na prevenciu kriminality, výzvy o pomoc, odpovede a tipy pre občanov, výstrahy, prípadne robí osvetu a zvyšuje transparentnosť svojej práce.
Zlepšiť dôveryhodnosť
Takáto komunikácia na sociálnych sieťach o súkromí bežných ľudí je podľa Remišovej v ostrom kontraste s neochotou Policajného zboru SR komunikovať o závažných politicky citlivých kauzách.
„Polícia nedávno odmietla zverejniť odpovede na otázky týkajúce sa kauzy Remetovej firmy, alebo iných káuz, kde poskytla štandardnú odpoveď, že ide o skutočnosti, ktoré nemôže zverejniť. Je poľutovaniahodné, že podľa prieskumu slovenská polícia je po bulharskej polícii najmenej dôveryhodnou zo všetkých krajín EÚ. Vyzývam preto pána Kaliňáka a policajného prezidenta Gašpara, aby vylepšovali obraz polície férovou a profesionálnou prácou Policajného zboru, nie informáciami bulvárneho štýlu. Takto dôveryhodnosť polície v očiach občanov nezlepšíme,“ dodala Remišová.
