Cintorín pri Kozej bráne bol 12. júna 1917 nezvyčajne plný. Stovky ľudí vrátane mešťanostu Tivadara Brollyho a reprezentantov radnice prišli vzdať hold mladému letcovi a synovi váženého obyvateľa mesta.
Medzi nimi aj jedenásťročný školák Johann Artur. V dave chcel lepšie vidieť, preto sa pokúšal vyliezť na jeden z náhrobných kameňov, no ten sa prevážil a malý Johan zostal pod ním privalený.
Ľudia nariekajúce chlapča rýchlo vyslobodili, no jeho zranenia boli vážne. Jednu nohu mal zlomenú, druhú pomliaždenú, preto dieťa hneď preniesli do blízkej evanjelickej nemocnice.
Aj o tejto kuriozite, ktorá sprevádzala pohreb, písali vtedajší novinári. Bola to však len symbolická bodka za príbehom, ktorého hlavným hrdinom bol ktosi iný. Mladý dôstojník cisárskych a kráľovských leteckých oddielov nadporučík Fritz Wowy. Zahynul presne pred sto rokmi, 3. júna 1917 v boji s talianskymi stíhačmi.
Hrob Fritza Wowyho s veľkolepou vápencovou plastikou na bratislavskom cintoríne pri Kozej bráne. (zdroj: archív J.Č.)Z delostrelca letec
Narodil sa 2. januára 1895 v Prešporku. Pochádzal z rodiny úspešného producenta vína Karla Wowyho, ktorá žila v dnes už zbúranom dome na Jozefskej ulici, blízko Grassalkovichovho paláca.
Fritz Wowy mal prinajmenšom štyri staršie sestry, jedna z nich, Róza, si v roku 1907 za manžela zobrala majiteľa známej a obľúbenej kaviarne Štefánka Bélu Hackenbergera.
Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny Fritz zmaturoval. Skôr ako vstúpil do radov leteckých oddielov, slúžil v delostrelectve, pri húfniciach. V Karpatoch pri bojoch s armádou cárskeho Ruska utrpel vážnejšie zranenia. Zrejme počas rekonvalescencie v Budapešti požiadal o vstup do rozvíjajúceho sa cisárskeho a kráľovského letectva.
Nebolo neobvyklé, že vojaci, ktorým ujma na zdraví znemožňovala ďalšiu službu v poli, našli uplatnenie práve v leteckej zbrani. A patriť k letcom, vojnovú povinnosť si plniť vo výške stoviek až tisícok metrov, nie medzi mužstvom v zákopoch, to bolo pre mnohých mladíkov veľmi lákavé.
