BRATISLAVA. Prezident Andrej Kiska ratifikoval Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici. Kiska prijal aj zmluvu o hranici s Českou republikou. Štátna hranica s Maďarskom a Českom bude nepohyblivá po celej dĺžke hraničných vodných tokov.
Slovensko–maďarská hranica je v súčasnosti pohyblivou v celej jej dĺžke na hraničných vodných tokoch. Na slovensko–českej hranici má pohyblivý charakter už len krátky úsek, pri sútoku riek Moravy a Dyje na trojštátnom hraničnom bode Slovenska, Rakúska a Česka.
Pevné územie
Nepohyblivosť štátnej hranice bude znamenať, že sa nebude prispôsobovať prirodzeným zmenám polohy koryta. To bude mať význam najmä z hospodárskeho a technického hľadiska, odôvodňuje materiál ministerstva vnútra.
Pevné hranice umožnia, aby územie Slovenska ostalo kompaktné, vysvetlil po zasadnutí vlády ešte v roku 2015 minister vnútra Robert Kaliňák (Smer).
"Dá sa povedať, že Slovensko v uplynulých desaťročiach pohyblivými hranicami prišlo o niekoľko desiatok hektárov," uviedol.
Slovensko podľa ministra prišlo o 30 hektárov na rieke Hornád, z ktorých sa naspäť vrátilo iba 18 hektárov. Definitívne ešte pred rozdelením federácie stratilo 16 hektárov na vodnej hranici s Rakúskom, ktoré nakoniec pripadli Českej republike.
Rieka Ipeľ
Zmeny priebehu štátnej hranice s Maďarskom zakotvené v zmluve súvisia s vodohospodárskymi úpravami rieky Ipeľ a požiadavkou na preloženie hraničnej čiary do novovybudovaného koryta toku a s kompenzáciou úbytku štátneho územia vzniknutého týmito vodohospodárskymi úpravami.
"Hlavným dôvodom novej zmluvy je potreba zmeny charakteru spoločnej štátnej hranice s Maďarskom na hraničných vodných tokoch z pohyblivej na nepohyblivú, teda nezávislú od prirodzených zmien korýt hraničných riek. Zmluvou sa súčasne upravuje výmena častí štátneho územia v rovnakej rozlohe, teda v pomere 1:1. Výmenou sa zohľadnia vykonané vodohospodárske a iné stavebné práce," vysvetlila Marta Fabianová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra.
Nadobudnutím platnosti sa skončí platnosť Zmluvy medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave režimu na štátnych hraniciach, ktorú podpísali 13. októbra 1956 v Prahe.
Hranica s Moravou
Zmluvu medzi Slovenskou, Českou a Rakúskou republikou ministerstvo vnútra predložilo na základe spoločnej dohody týchto štátov o potrebe riešiť nepohyblivosť trojštátneho hraničného bodu Dyje – Morava.
Zmenou charakteru hranice na trojštátnom hraničnom bode Morava – Dyje sa obmedzuje rozsah doteraz pravidelných zameriavacích prác na hraničných vodách, zaznamenávanie zmien v katastroch a stabilizuje sa výmera štátneho územia Slovenska.
Medzištátne vodohospodárske orgány budú samé určovať, v akej miere je potrebné upravovať koryto do pôvodného stavu. Zmenu hraníc medzi Slovenskom a Maďarskom už Národná rada SR schválila ako ústavný zákon.
Zmenu charakteru trojštátneho hraničného bodu Dyje - Morava odsúhlasil slovenský parlament a ratifikoval ho už aj prezident SR.
