BRATISLAVA. Na kandidátku ich muselo vziať hnutie OĽaNO a analytici sa ani nečudovali. Hnutiu Nova Daniela Lipšica niekoľko mesiacov pred vlaňajšími parlamentnými voľbami dávali prieskumy dve či tri percentá hlasov.
Nepomáhalo ani to, že predsedovi strany sa darilo v rebríčkoch dôveryhodnosti politikov. Rok po voľbách Nova trvá na tom, že zostane samostatným hnutím aj bez Lipšica na čele. Odstúpil začiatkom roka, lebo vlani zrazil chodca na priechode.
Nový šéf hnutia Gábor Grendel, ktorý vzišiel z víkendového snemu, priveľké ambície nemá. "Budeme fungovať ako doteraz a uvidíme, čo to prinesie a na čo to bude stačiť," hovorí. V poslaneckom klube OĽaNO-Nova zostane pod spoločnou značkou naďalej.
Pre zlúčenie s inou politickou stranou či hnutím sa zatiaľ nerozhodli, lebo sa blížia župné voľby. "Pri vyjednávaniach vo voľbách dokážeme presadiť do koalícií viac, ako keby sme sa s niekým zlúčili a boli odkázaní na neho," odôvodňuje Grendel.
V najbližších parlamentných voľbách sa môže zopakovať situácia, že členovia Novy pôjdu na kandidátke silnejšej strany alebo sa s niekým zlúčia.
Iné menšie strany, ktoré išli do volieb samostatne, v priemere získali okolo jedného percenta a dnes o nich nie je počuť.
Niektoré tvrdia, že pracujú, iné už nemajú ani tlačové oddelenie. "Osobné ambície ich zakladateľov či lídrov sú silnejšie než ich reálne šance," hovorí politológ Grigorij Mesežnikov, prečo aj po volebnom fiasku navonok fungujú.

1. Štatutárovi Skoku chýbajú informácie
Juraj Miškov, predseda Skoku, ktorý vytvorili odídenci z SaS, chcel, aby s materskou stranou vytvorili spoločnú kandidátku, no jeho politický rival Richard Sulík to odmietol. SaS sa po voľbách stala najsilnejšou opozičnou stranou, Skok nezískal ani percento.