BRATISLAVA. Členovia vlády za stranu Smer oceňujú pokojný priebeh pondelkového protikurupčného pochodu v Bratislave a v Košiciach.
Dôvod na odchod ich kolegu - ministra vnútra Roberta Kaliňáka z funkcie však nevidia. Vyplýva to z ich stredajších vyjadrení pred rokovaním vlády.
“Robert Kaliňák je jeden z kľúčových členov vlády a robí si skvele svoju prácu ministra vnútra.
„
"Demonštrácia bola zákonná, zrozumiteľná, pokojná," zhodnotil podpredseda najsilnejšej vládnej strany a minister kultúry Marek Maďarič.
Podľa ďalšieho podpredsedu strany a ministra hospodárstva Petra Žigu je dobre, keď ľudia vyjadrujú svoj názor.
"Hovorím stále o tom, že je skupina ľudí, ktorá má názor nejaký na vládu a je skupina ľudí, ktorá vládu podporuje a je dobre, keď sa to robí pokojným a nie nejakým agresívnym spôsobom. Je to vyjadrenie názoru," uviedol na margo pochodov Žiga.

Žiga si nemyslí, že by mal odísť
Protestné akcie ocenil aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru). "Nehodnotím počet ľudí. Konštatoval som, že sa pochod konal, čo je asi dobrá vec pre demokraciu," vysvetlil.
Podľa Maďariča vedenie strany na utorkovom zasadnutí neriešilo protikorupčné pochody, ktorých účastníci žiadali odstúpenie ministra vnútra. Šéf rezortu kultúry nevie, či to Kaliňák urobí. "Túto otázku smerujte na toho, kto je verejnosťou k niečomu vyzývaný, prípadne na jeho šéfa," uviedol.
Žiga si nemyslí, že by mal Kaliňák odísť. "Je minister, ktorý dostal 350-tisíc preferenčných hlasov a moja pozícia v tejto veci sa vôbec nezmenila," zdôraznil.
"Sme tu konfrontovaní s nejakými manifestáciami, nejakými pochodmi, ale na druhej strane je veľké množstvo ľudí, ktorí podporujú pána Kaliňáka. Ja si myslím, že je to legitímne, aj jedna aj druhá strana. O tom je demokracia," doplnil.

Lajčák: Prácu robí dobre
"Robert Kaliňák je jeden z kľúčových členov vlády a robí si skvele svoju prácu ministra vnútra," domnieva sa Lajčák. Vysvetlil, že v demokracii o zotrvaní členov vlády vo funkciách nerozhodujú demonštrácie.
"Buď teda máme demokraciu alebo anarchiu. Demokracia znamená, že máme voľby, že máme parlament, že máme vládu a že tieto veci sa riešia cez parlamentné mechanizmy," zvýraznil.
V pondelok sa v Bratislave a Košiciach uskutočnil v poradí druhý protikorupčný pochod, ktorý zorganizovali študenti, na ktorý prišli tisíce ľudí.
Organizátori požadovali odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara, odstúpenie špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a vyšetrenie káuz Bašternák a Gorila. Tiež pokračovanie vyšetrovania a súdnych konaní ohľadom Mečiarom amnestovaných skutkov.
Minister Robert Kaliňák uviedol, že je dôležité, že ľudia vyjadrujú svoj názor.„ V demokracii sa určujú pomery vo vláde a v parlamente na základe výsledkov demokratických a slobodných volieb. Ak majú záujem ovplyvňovať budúcnosť, môžu si založiť stranu, ísť do volieb a tam sa ukáže ich podpora. Zdôraznil, že sa samozrejme aj člen vlády môže dopustiť konaní, pre ktoré je vymenený. On ale dôvod na svoj odchod nevidí,“ vyhlásil.
Vláda rokovala o:
Zmeny pri mzdovom normatíve, poskytovaní finančných prostriedkov na dopravu žiakov do školy či novinky pri znížení administratívnej záťaže v školách. To má priniesť novela zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení z dielne ministerstva školstva. Podľa novely zákona zmeny čakajú napríklad príspevok na dopravu žiakov. Novinky čakajú aj mzdový normatív, teda finančné zdroje štátu na platy zamestnancov školy. Rezort pripravil zmeny aj pri príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode. Novela zákona má priniesť aj zmeny v rozdeľovaní podielových daní obcí na činnosť školských klubov.
Ministerstvo školstva plánuje upraviť pravidlá poskytovania peňazí zákonným zástupcom žiakov na dopravu žiakov základných a špeciálnych základných škôl do školy a späť do miesta trvalého pobytu. Týka sa to prípadov, ak v mieste trvalého pobytu nemajú zriadenú školu alebo jej časť s príslušným vyučovacím jazykom. Rezort navrhuje zohľadniť vyučovací jazyk školy a poskytovať peniaze na dopravu žiakov do najbližšej školy a späť do miesta trvalého pobytu žiaka.
Vláda schválila správu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o štátnej podpore, ktorá im bola poskytnutá v roku 2016. Úrad vlani financoval 465 projektov z 32 krajín v celkovej sume 890 436 eur. Vynaložená čiastka bola najnižšia za ostatných osem rokov. Súčasťou schváleného návrhu je i program štátnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom na rok 2018.
Rozvojová spolupráca Slovenska s Keňou bude pokračovať. Umožní to nová dohoda medzi oboma krajinami, ktorej podpis odsúhlasila vláda. Podobnú dohodu má Slovensko uzavreté aj s Moldavskom.
Slovensko, vrátane Slovenskej akadémie vied, má veľmi nízku úspešnosť v získavaní grantov Európskej výskumnej rady. Tieto granty pritom patria k najprestížnejším. Analýzy ukazujú, že podľa počtu získaných grantov ERC sa niektoré nové členské krajiny EÚ, napríklad Maďarsko a Česká republika, postupne približujú k úrovni „európskej dvanástky“. Iné štáty, vrátane Slovenska, stále zaostávajú a toto zaostávanie sa zväčšuje.
Členovia vlády súhlasili s návrhom poslancov Ľubomíra Petráka (Smer), Evy Smolíkovej (SNS) a Pétera Vörösa (Most-Híd) na vydanie novely zákona o výchove a vzdelávaní. Cieľom návrhu zákona je riešiť situácie, ktoré sa týkajú termínov overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania uchádzača o štúdium na strednej škole, ak má podanú žiadosť o prijatie na viaceré stredné školy, ktoré overenie vyžadujú. Novela sa dotýka aj poskytovania výchovy a vzdelávania vo viacerých učebných odboroch v jednom odbornom učilišti. Po zmene budú môcť v odborných učilištiach zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko učebných odborov.
O osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí prejavilo vlani zreteľne viac ľudí ako rok predtým. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zaznamenal 2653 žiadostí a vydal 2207 osvedčení. Výrazný podiel na prijatých žiadostiach majú žiadatelia zo Srbska a Ukrajiny, vyplýva zo správy úradu, ktorú schválila vláda.
Vláda uvoľní peniaze na prevenciu násilia páchaného na ženách a domáceho násilia a prevádzky zariadení poskytujúcich pomoc obetiam domáceho násilia. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dostane pre Inštitút pre výskum práce a rodiny na zabezpečenie prevádzky bezplatnej nonstop linky pre ženy zažívajúce násilie a koordinačných aktivít v oblasti násilia na ženách do konca roka 2017 sumu 280-tisíc eur.
Vláda odvolala splnomocnenca pre predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie Ivana Korčoka. Návrh na odvolanie Korčoka z funkcie splnomocnenca predložil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Náklady na likvidáciu vtáčej chrípky na Slovensku dosiahli 583.400 eur. Prvé ohnisko vírusového ochorenia sa na Slovensku potvrdilo v decembri minulého roka v bratislavskom drobnochove. Informoval o tom agrorezort v analýze dopadov vtáčej chrípky na Slovensku, ktorú vláda na svojom rokovaní schválila.
Vláda schválila rozpočet československých osláv. V roku 2018 si Slovensko a Česko pripomenú viacero významných historických výročí. Pri príležitosti osláv týchto dejinných udalostí sa uskutoční rad podujatí.
Účasť slovenských športovcov na zimných olympijských hrách (ZOH) a zimných paralympijských hrách (ZPH) v juhokórejskom Pchjongčchangu, ktoré sa uskutočnia v budúcom roku, by mala Slovensko vyjsť na 2.079.600 eur. Vyplýva to z dokumentu o zabezpečení prípravy a účasti reprezentantov SR na olympijských hrách, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.