SME
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV OD POST BELLUM

Prvý redaktor rómskeho rozhlasového vysielania Igor Dužda: Nemám rád nespravodlivosť

Vzťahy medzi Rómami a majoritou boli v čase Igorovho detstva veľmi dobré. S rovesníkmi sa spoločne zabávali, spolu hrali v miestnom futbalovom klube, vedno chodili do školy.

(Zdroj: Archív I. D.)

Igor Dužda sa narodil a vyrastal vo Veľkom Šariši. Jeho otec pochádzal z deviatich súrodencov. Matka sa za slobodna volala Čonková a pochádzala zo siedmich detí.

Sám Igor Dužda má piatich súrodencov – dve sestry a troch bratov. Jedna sestra tragicky zomrela ešte ako batoľa.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Rómovia pred vojnou a po nej

Vo Veľkom Šariši už pred druhou svetovou vojnou časť Rómov bývala v bežných domoch medzi majoritou. Počas druhej svetovej vojny rodičia Igora Duždu museli bývať mimo mesta v Korpáši, kam ich vyhodili miestni gardisti.

Skryť Vypnúť reklamu

Je zaujímavé, že ani matka, ani stará matka, ktoré si to pamätali, o tom veľmi rozprávať nechceli.

Otec na tieto časy naopak spomínal často, najmä na obmedzenia, ktoré v tom čase platili pre Rómov: na určené hodiny, v ktorých mohli navštevovať mesto, na tresty, ktoré im hrozili, napríklad ostrihanie vlasov ženám, na hlad, ktorý ich vtedy sužoval. Otec neraz spomínal, že slovenskí gardisti sa k Rómom často správali horšie ako Nemci.

Po vojne sa mnohí z Rómov vrátili naspäť domov alebo si postavili nové domy priamo v meste. Časť Rómov sa však odsťahovala – najčastejšie do Prešova. Do miestnej rómskej osady sa naopak nasťahovali prevažne Rómovia z okolitých dedín.

Rómske rodiny bývajúce v meste s inými rómskymi komunitami z okolitých dedín ani s Rómami z miestnej osady blízke vzťahy neudržiavali.

Skryť Vypnúť reklamu

Detské roky

Rodina Igora Duždu nebývala v rómskej osade, ale priamo v centre medzi majoritou. Rodičovský dom ešte stále stojí.

Rodina patrila medzi chudobnejšie – pracoval iba otec, ako robotník v podniku Dukelské tlačiarne. Zároveň bol huslistom v miestnej rómskej kapele, ktorá pravidelne hrávala na svadbách a zábavách v širokom okolí.

Mama, ktorá ešte stále žije, bola celý život ženou v domácnosti. Hoci Duždovci neboli bohatí, núdzou netrpeli. Rodičia sa o deti starali veľmi dobre.

Na ulici, kde Igor vyrastal, bývali iba dve rómske rodiny. Doma sa rodičia medzi sebou aj s deťmi rozprávali najmä po rómsky. Hovorilo sa aj po slovensky, ale rómčina dominovala.

Slovenčinu sa Igor Dužda a jeho súrodenci naučili od kamarátov a susedov, medzi ktorými prevažovali Nerómovia. Tí sa zasa od Duždovcov naučili veľmi dobre po rómsky.

Skryť Vypnúť reklamu

Vzťahy medzi Rómami a majoritou boli v tom čase veľmi dobré. S rovesníkmi sa spoločne zabávali, spolu hrali v miestnom futbalovom klube, vedno chodili do školy.

Základnú školu vychodil Igor Dužda vo Veľkom Šariši. V triede boli štyria rómski žiaci, Igor oproti nim vynikal. Bol veľmi dobrý v matematike, a preto triedny učiteľ odporučil rodičom, aby ho dali študovať na technickú školu.

Výchova k vzdelaniu

Rodičia sa rozhodli pre strojnícku priemyslovku v Prešove. Igor ju úspešne ukončil maturitou v roku 1987. Aj na strednú školu chodil spoločne s miestnymi Nerómami a mal dobré vzťahy s majoritou – a to nielen s rovesníkmi, ale aj s ich rodičmi.

Igorov otec, hoci nemal výraznejšie vzdelanie, bol veľmi sčítaný človek. Bol jedným z najaktívnejších čitateľov mestskej knižnice vo Veľkom Šariši a keď niekedy nemal čo čítať, prezeral si aspoň Igorove učebnice. Mama mala ukončenú iba základnú školu, ale deti veľmi podporovala vo vzdelávaní.

Skryť Vypnúť reklamu

Otec pochádzal z rodiny rómskej spisovateľky a aktivistky Eleny Lackovej, ktorá bola jeho tetou a krstnou mamou.

Keďže Igor bol prvý v rodine, ktorý ukončil štúdium maturitou, rodičia veľmi túžili, aby pokračoval aj na vysokej škole. Profesijne najbližšia mu bola Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach, ktorá mala pracovisko aj v Prešove.

Strojníctvo bolo v tom čase preferovaným odvetvím, takže Igor mal veľkú šancu a dobrú perspektívu získať zamestnanie v odbore. V roku 1989 však prišla Nežná revolúcia a celá perspektíva stabilného zamestnania sa stratila. Igor vysokú školu úspešne ukončil v roku 1992.

To, že Igor Dužda absolvoval vysokú školu, v rodine vnímali veľmi pozitívne: všetci mu pomáhali morálne, ale aj finančne. Rómske aj nerómske okolie na túto skutočnosť hľadelo rôzne – jedni to vítali, iní mu závideli alebo takýmto vzdelaním pohŕdali.

Skryť Vypnúť reklamu

Hneď po ukončení štúdia Igor na vlastnej koži pocítil diskrimináciu Rómov na trhu práce. Zaevidoval sa na úrade práce, odkiaľ ho spolu s ďalšími absolventmi poslali do istého strojárskeho podniku v Prešove, kde hľadali piatich mladých strojných inžinierov.

Na pohovore mal pocit, že personalisti hľadajú dôvody, pre ktoré by ho nemuseli prijať. Nakoniec Igora Duždu neprijali s odôvodnením, že nemá prax.

Po ňom na pohovor išiel jeho spolužiak, ktorého bez problémov prijali. Keď sa to spolužiak dozvedel, zo solidarity s Igorom chcel odmietnuť nastúpiť do práce, no už mal rodinu a na Igorovo naliehanie to neurobil.

Dlhé roky v rozhlase

Igorova druhá pracovná skúsenosť bola pozitívna. Ozvali sa mu z prešovskej redakcie Slovenského rozhlasu, kde hľadali šikovného Róma, ktorý ovláda slovenský aj rómsky jazyk. Referenciu na Igora rozhlasu poskytla Elena Lacková, ktorá v tom čase pracovala v Kultúrnom združení Rómov na Slovensku.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1992 Igor Dužda nastúpil ako historicky prvý rómsky redaktor do redakcie rómskeho národnostného vysielania. Dovtedy nikdy v dejinách Československa takéto vysielanie neexistovalo.

Spolu s Igorom ako externí spolupracovníci redakcie pôsobili František Godla, ktorý sa venoval histórii Rómov, a jeho manželka, ktorá viedla detské vysielanie. Ich dcéra Erika spolu s Igorom Duždom jednotlivé relácie moderovala.

Historicky prvé vysielanie sa uskutočnilo 13. decembra 1992 ráno o 6.30. Bola to hodinová relácia, ktorá sa vysielala každé dva týždne.

Igor Džuda v Slovenskom rozhlase pracoval až do roku 2009 napriek tomu, že rozhlas a redakcia rómskeho vysielania prechádzali rôznymi štrukturálnymi zmenami.

V rokoch 2003 a 2004 ho vyhlásili za najlepšieho redaktora národnostného vysielania Rádia Patria.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj napriek častým útokom – a to aj od predstaviteľov rómskej inteligencie - si vedenie Slovenského rozhlasu Igora Duždu veľmi vážilo a oceňovalo objektivitu jeho reportáží, ktoré sa týkali nielen negatív, ale primárne kladných príkladov.

Počas Igorovej dlhodobejšej pracovnej neschopnosti v roku 2009 jeho pozíciu v rámci rozhlasu zrušili. Rómske vysielanie sa až do súčasnosti zabezpečuje už len subdodávateľským spôsobom, na ktorom sa Igor Dužda nepodieľa.

Redaktorskej činnosti sa však naďalej venuje prostredníctvom aktivít na sociálnych sieťach.

Problémy s prácou a rodina

Od roku 2009 až do roku 2014 Igor Dužda pracoval na voľnej nohe, najmä v rámci tretieho sektora. Ako Róm si stabilnú prácu v tom čase nedokázal nájsť.

Až 1. apríla 2014 ho prijali - opäť ako jedného z prvých - do novovzniknutých aktivačných centier, ktoré fungujú pri úradoch práce.

Skryť Vypnúť reklamu

V tomto zamestnaní pôsobí až do súčasnosti s jedinou prestávkou v roku 2015, keď pracoval ako asistent učiteľa v základnej škole.

Aj keď som sa osobne často stretol s diskrimináciou Rómov, moje deti s tým zatiaľ problém nemajú. Vedieme ich k tomu, aby boli čo najlepší.

Igor Dužda

Počas práce v rozhlase sa v roku 1997 zoznámil so svojou súčasnou partnerkou Evou Doktorovou, s ktorou majú tri deti – Igora (18), ktorý študuje na gymnáziu, Patríciu (17), ktorá študuje na strednej zdravotníckej škole, a najmladšiu Evu Máriu (11), ktorá navštevuje 5. ročník základnej školy.

„Aj keď som sa osobne často stretol s diskrimináciou Rómov, moje deti s tým zatiaľ problém nemajú. Vedieme ich k tomu, aby boli čo najlepší.“

Najstarší syn Igor sa s Rómami nechce veľmi kamarátiť, lebo podľa Igora Duždu mu závidia to, že študuje na gymnáziu a hrá futbal.

Vďaka iniciatíve dcéry Patrície Igora Duždu zvolili v tomto roku aj do rady rodičov školy, pričom ho podporili všetci nerómski rodičia.

Skryť Vypnúť reklamu

Občiansky aktivista

V súčasnosti sa Igor Dužda aktívne zapája do riešenia čoraz väčších problémov v prešovskej rómskej lokalite Stará tehelňa, v ktorej aj s rodinou býva.

Stal sa iniciátorom a jedným z hlavných predstaviteľov lokálneho petičného výboru, ktorý začal aktívne spolupracovať s mestom Prešov a hľadať riešenie nevyhovujúcej situácie v tejto lokalite.

Vedenie mesta túto iniciatívu víta, no Igor Dužda má dojem, že niektorým úradníkom iniciatíva prekáža, pretože im pridáva prácu.

Sám Igor Dužda sa s okolitými rómskymi komunitami začal stretávať až počas práce v rozhlase. Dovtedy ich nikdy nenavštevoval. Vzťahy medzi majoritou a Rómami v čase svojej mladosti považuje za výrazne lepšie, ako sú v súčasnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Päť chýb pri zateplení strechy
  3. Vitajte v postapokalyptickom svete
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 442
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 816
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 606
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 540
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 824
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 726
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 570
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 371
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 171
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 156
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Príbehy pamätníkov od Post Bellum

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto
Podcast Dobré Ráno.

Advokátku vyviedli z košického súdu. Napriek výzvam si odmietla dať rúško

Hrozia jej sankcie od advokátskej komory i úradu verejného zdravotníctva.

Pri vstupe do budovy košických súdov musí každý prejsť dôkladnou kontrolou.

Štátnych úradníkov na košický magistrát nepustili

Proti zvýhodnenému nájmu bol šéf majetkovej komisie.

Na magistráte nebudú sídliť pracovníci ÚVO.