Je to paradox. Dizajnér Boris Klimek nikdy nepracoval v kancelárii, no za návrh kancelárskeho nábytku získal ocenenie Nábytok roka 2017.
Vytvoril ho spolu s Lenkou Damovou a trvalo im pol roka, kým sa náčrty preniesli do reality. Výsledkom je nábytok, ktorému chýba množstvo funkcií a ktorý nemá jednotnú podobu, no aj tak sa do roka stal hitom a záujem je vyšší, ako dokáže výroba pokryť. V čom je jeho úspech?
Problémom našich kancelárií nie sú podľa Klimeka zaprataný stôl, neumyté poháre, povaľujúce sa papiere a zbytočné veci, ktoré nikomu nepatria. Horšie je, že ignorujú individuálne potreby ľudí.
„Bežné open space kancelárie nie sú dobré, aj keď to nie je priestor, kde by sa pracovať nedalo. Ide o to, ako sa pojme,“ hovorí Boris Klimek.
„Na začiatku sme si spravili veľký rešerš. Všímali sme si, ako k tomu pristupujú iné značky a aké majú vychytávky. Snažili sme sa vygenerovať vlastný návrh, ktorý sa nebude opakovať a prísť s niečím, čo tu ešte nebolo.“
Pretože to, čo tu je, má zopár typických chýb. Podľa slovenského dizajnéra je problémom najmä týchto päť vecí.
1. Zabúdame na to, že sme iní
Základnou chybou je domnienka, že každý pracuje rovnako. Ľudia sú rôzni. Rôzne by preto mali byť aj stoly, prostredie i pracovný čas.
„Nie každý má rovnakú výšku alebo rovnaké návyky a nie každý dokáže sedieť celých osem hodín. Niekto spraví naraz veľa a potom potrebuje vypnúť, iní majú pomalšie tempo a pracujú bez prestávky,“ komentuje Klimek.
Preto by sa mal nábytok podľa neho vyberať na mieru pre každého zamestnanca. Vymyslel rôzne priehradky na odkladanie katalógov, pulty na státie, poličky na knihy a ďalšie prvky vo viacerých farbách. Ani jeden kus nie je navrhnutý nastálo a dá sa kedykoľvek doplniť alebo odobrať.
Počiatočnú investíciu to síce zvýši, ale z dlhodobého hľadiska to zlepšuje efektivitu práce zamestnancov.
2. Veľa stolov, veľa problémov
Typická situácia môže vyzerať napríklad takto. Šéf chce ušetriť priestor, preto sa snaží na jeden štvorcový meter vtesnať čo najviac zamestnancov. Čo sa stane? Malé stoly, všade hluk a oddychové zóny nikde. Nedá sa sústrediť a prísť k svojmu stolu znamená robiť slalom medzi stoličkami a povaľujúcimi sa taškami na zemi.
„Keď má niekto predstavu, že veľký priestor stačí zaplniť stolmi, je to strašná hlúposť. Treba to poňať komplexne.“
