BRATISLAVA. Na zrušenie amnestií reagoval bývalý premiér Vladimír Mečiar prvý raz verejne v diskusnej relácii Sobotné dialógy. Tak ako už v minulosti nevyhol sa klamstvám a nepodloženým obvineniam.
Na nepríjemné otázky reagoval útokmi na moderátora Branislava Dobšinského. Novinárom z iných médií, ktorí ho čakali vo vstupnej hale, sa vyhol. Pred vstupom do garáže rozhlasu stála policajná hliadka, ktorá odišla hneď, ako budovu opustilo Mečiarovo audi.
V diskusii, ktorá trvala necelých 50 minút, Mečiar zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, že rozhodnutie o amnestiách z roku 1998 bolo správne. Zodpovednosť za únos prezidentovho syna z augusta 1995, kde je podozrivá vtedajšia SIS, opäť odmietol. Zmarenie referenda s otázkou o priamej voľbe prezidenta z roku 1997, na ktoré sa amnestie tiež vzťahovali, bolo podľa Mečiara v poriadku.
Z výrokov Mečiara, ktorý do káuz únosu a zmareného referenda nepriniesol v diskusii žiadnx posun, sme vybrali dvanásť.
Pri odchode z budovy Slovenského rozhlasu Mečiar s novinármi nekomunikoval. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)1. "Amnestie neboli zrušené. Amnestie sú naďalej platné."
2. "Môžete tie papiere dať voľakde ako dôkaz historických chýb."
(o vyjadrení Ústavného súdu, ktorý 31. mája 2017 potvrdil rozhodnutie Národnej rady o zrušení Mečiarových amnestií z roku 1998)
3. "Ja nechcem reagovať, chcem povedať to, čo bolo."
(odpovedal na opakované vstupy moderátora do Mečiarových monológov. Dobšinský potom Mečiara upozornil, že nejde o samorozhovor)
4. "Ústavný súd povedal, že štvrtá otázka je neprípustná."
(o rozhodnutí Ústavného súdu z mája 1997, ktorý vtedy na podnet poslancov Mečiarovho HZDS posudzoval, či možno referendom meniť ústavu. Konkrétne išlo o otázku, ktorá sa týkala zavedenia priamej voľby prezidenta. V tom čase hlavu štátu volil parlament. "Ústava neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene ústavy, alebo jej časti," konštatoval Ústavný súd. Súčasne sa vyjadril, že nie je v poriadku, že k štvrtej otázke bola priložená písomná príloha. Otázka teda mala zostať, ale hlasovanie o nej by podľa súdu bolo irelevantné. Mečiarov minister vnútra Gustáv Krajči napriek tomu, a v rozpore s rozhodnutím referendovej komisie, otázku vypustil. Komisia vyhlásila referendum za zmarené)
5. "Je to blbosť. Robíte zo mňa delikventa. Ste nepolepšiteľný ako osoba aj ako inštitúcia."
6. "Trepete mi tu všelijaké nezmysly. Moderátor nie je diktátor ani prokurátor."
(reagoval Mečiar na otázky moderátora o okolnostiach únosu prezidentovho syna. Práve za Mečiarovej éry pritom verejnoprávna televízia čelila silnému politickému tlaku. Spravodajstvo bolo pod vplyvom HZDS. Ľudia, ktorí sa tomu vzopreli, museli z redakcie odísť)
7. "Blbosť zakvitla. Stromy v máji kvitnú aj blbosť zakvitla."
(opäť o zrušení amnestií, kde Ústavný súd 31. mája 2017 skonštatoval, že Mečiar nimi porušil viacero základných právnych princípov. "Je zjavné, že išlo o samoamnestiu, ktorou došlo k neprípustnému zásahu aj do ďalších princípov demokratického a právneho štátu," napísal Ústavný súd)
8. "Svěchotu som nikdy nikde nedosadil."
(o úlohe bývalého námestníka SIS Jaroslava Svěchotu, ktorý počas vyšetrovania označil Mečiara za ideového vodcu únosu prezidentovho syna. Vzťah Svěchotu k Mečiarovi spomína správa Branno-bezpečnostného výboru bývalej Slovenskej národnej rady o výsledkoch činnosti ministerstva vnútra od novembra 1989 do marca 1991. Svěchota podľa nej zneužil možnosť dostupnosti utajovaných dokumentov ŠtB k lustrovaniu iných osôb a k vykradnutiu väčšieho počtu registračných zväzkov. "Máme dôvodné podozrenie, že práve tieto zásluhy mu vyniesli post prvého námestníka ministerstva vnútra, ktorý mu zabezpečil pán Mečiar." Podobne sa Svěchota za Mečiarovej éry neskôr stal námestníkom Lexovej SIS)
9. "Mne je jedno, ako prebiehalo vyšetrovanie. Kto čo tvrdí."
(na poznámku moderátora o tom, že viacerí bývalí príslušníci SIS priznali jej podiel na únose Michala Kováča mladšieho)
10. "Michal Kováč dal hlavnému svedkovi amnestiu. Dal mu milión šilingov, odišiel do zahraničia, kde bol ďalej financovaný."
(o úlohe bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, ktorý ešte v roku 1995 pred vyšetrovateľom ako prvý priznal účasť na únose. Prezident Kováč dal Fegyveresovi individuálnu milosť, aby ho ako korunného svedka nemohli v kauze stíhať. Zároveň mu dal milosť na skutok vyzradenia služobného tajomstva, keďže Fegyveres opísal konkrétne okolnosti sledovania a únosu Kováča mladšieho vozidlami a technikou SIS. Sumu milión šilingov dostal Fegyveres na pokrytie nevyhnutných nákladov spojených s pobytom v zahraničí. Zo Slovenska odišiel hneď po výpovedi na polícii z obavy o svoju bezpečnosť len s jednou taškou s osobnými vecami. Peniaze si rozdelil s priateľom Robertom Remiášom, ktorý mu robil spojku a mal s tým tiež určité výdavky)
11. "Toto sa bavte s nejakým sopľavým chlapcom, a nie so mnou."
(na otázku moderátora, odkiaľ má, že Fegyveres chcel svoju pôvodnú výpoveď počas pobytu v zahraničí zmeniť. Fegyveres sa nikdy nevyjadril, že by reálne uvažoval o zmene výpovede. Priznal, že sa s ním skontaktovali osoby spojené v tom čase s HZDS, ktoré mu núkali peniaze za to, že výpoveď zmení, ale nepristúpil na to. Skôr mal obavu, že ak by aj výpoveď zmenil, mohol by ho následne niekto zlikvidovať)
12. "Už mi nerozprávajte hlúposti."
(na poznámku moderátora, že amnestiami zabránil vyšetrovaniu kauzy únosu prezidentovho syna)
