BRATISLAVA. Prezident Andrej Kiska príde do Národnej rady v stredu 14. júna, aby predniesol správu o stave republiky. Informoval o tom na začiatku 18. schôdze parlamentu podpredseda snemovne Béla Bugár (Most-Híd).
Kiska ešte pred svojím zvolením do funkcie hovoril, že má záujem vystupovať v parlamente, a to nielen so správou o stave spoločnosti, ale aj v prípade, "keby bolo niečo mimoriadne dôležité, na čo by bolo treba upozorniť parlament".
Povedal tiež, že so správou by chcel vystupovať aspoň raz za rok. Prezident chodí pred poslancov v termíne okolo výročia jeho inaugurácie, ktorá bola 15. júna 2014.
Členovia vlády najprv avizovali, že sa na vystúpení prezidenta nezúčastnia. Informoval o tom Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR. Prezident mal totiž vystúpi v parlamente o 10:00, teda presne v termíne, keď pravidelne zasadá vláda. „Tento fakt je všeobecne známy,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Prezident však po dohode so šéfom parlamentu Andrejom Dankom z SNS posunul svoje vystúpenie na 14:00. Oznámil to Roman Krpelan z prezidentskej kancelárie.
Prelomili prezidentovo veto
Doplňujúce voľby primátorov, starostov a obecných poslancov v aktuálnom volebnom období sa budú môcť vyhlásiť najneskôr do 31. októbra 2017. Rozhodli o tom v utorok poslanci Národnej rady, keď odmietli pripomienky prezidenta, ktorý má s takouto zmenou problém.
Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva podľa Kisku môže spôsobiť, že orgány samosprávy miest a obcí nebudú pracovať v kompletnom zložení aj takmer deväť mesiacov.
To je podľa neho v rozpore s platnou a účinnou zákonnou úpravou. Prezident považuje takéto obmedzenie konania doplňujúcich volieb za neopodstatnené a za obmedzujúce výkon aktívneho volebného práva aj pasívneho volebného práva garantovaného Ústavou SR.
Budúci august
Parlamentná väčšina však mala iný názor a zmeny presadila napriek prezidentovmu vetu. Novela podľa koalície rieši kolíziu starých a nových volebných zákonov. Opozícia hovorí, že ide o právnu normu, ktorá má byť v prospech košického primátora Richarda Rašiho (Smer-SD). Nazývajú ju lex Raši.
Podľa opozície totiž má zabezpečiť, aby v prípade zvolenia Rašiho za predsedu Košického samosprávneho kraja nenastúpil do čela mesta nový primátor, ale človek, ktorého si vybral Raši. Koalícia obvinenia odmieta.
Podľa novely by sa posledné doplňujúce voľby mohli uskutočniť 15. augusta 2018. Riadne komunálne voľby by mali byť pritom začiatkom novembra 2018, teda necelé tri mesiace po doplňujúcich. Zmena zákona má teda zabezpečiť, aby doplňujúce voľby nezasahovali do prípravy riadnych komunálnych volieb v roku 2018.
Poslanci ďalej rokovali o:
- Slovensko bude mať definitívne nový zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Poslanci totiž prelomili veto prezidenta, ktorý vrátil vládnu novelu regulačného zákona poslancom na opätovné prerokovanie. Poslanci schválili novelu aj napriek výhradám prezidenta bez zmien. Vďaka novele by sa malo posilniť postavenie vlády pri činnosti a kontrole Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Na základe novely totiž ministerstvá hospodárstva a životného prostredia znova získajú kompetenciu vyjadrovať sa k cenovým rozhodnutiam úradu. Podľa novely bude taktiež menovanie šéfa úradu už len v rukách vlády. Doteraz ho menoval na návrh vlády prezident.
- Poslanci posunuli do druhého čítania návrh zákona o verejnej výskumnej inštitúcii, ktorý má umožniť transformovať výskumné organizácie na verejné výskumné inštitúcie. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť nový typ právnickej osoby, ktorá bude subjektom verejného práva na rozhraní medzi verejnoprávnou inštitúciou a neziskovou organizáciou, a ktorej hlavným predmetom činnosti bude výskumná činnosť.
- Parlament vyhovel žiadosti vlády, ktorá požiadala poslancov, aby v skrátenom legislatívnom konaní prerokovali návrh novely zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. O návrhu ministerstva školstva sa teda bude rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ministerstvo školstva v novele plánuje upraviť pravidlá poskytovania peňazí zákonným zástupcom žiakov na dopravu žiakov základných a špeciálnych základných škôl do školy a späť do miesta trvalého pobytu.
- Zjednodušenie podpisovania elektronických podaní, elektronické online platby kartou v reálnom čase a jednotné úradné doručovanie sú niektoré novinky, ktoré zavádza novela zákona o eGovernmente, ktorú parlament posunul do druhého čítania. Podľa predkladateľa, podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, ide o ďalší krok k informatizácii spoločnosti, novelou sa napĺňa princíp "jedenkrát a dosť" pri vydaných rozhodnutiach. "Umožňujeme ľuďom, občanom, podnikateľom, ale aj úradom a verejnej správe ešte jednoduchšie komunikovať a priamo tak šetriť náklady, financie, čas a ľudí," uviedol nedávno.
- Práva majiteľov patentov by sa mohli posilniť. Parlament posunul do druhého čítania novelu patentového zákona z dielne Úradu priemyselného vlastníctva. Právnou normou sa majú upraviť napríklad práva spolumajiteľov patentov a bližšie sa definuje pojem zamestnanecký vynález a dizajn.
- Používanie virtuálnej registračnej pokladnice sa má upraviť. Koaličná strana SNS navrhuje zrušenie mesačného limitu 3000 pokladničných bločkov. Novela zákona okrem zrušenia limitov má umožniť opätovné používanie aj tým podnikateľom, ktorí pre prekročenie počtu vydaných bločkov ukončili jej využívanie. Národniari očakávajú, že tieto zmeny by mali mať pozitívny vplyv na výber daní.
