BRATISLAVA. Ochrana slovenských lesov má veľa systémových chýb a doplácajú na ne všetci, najmä však ich vlastníci a obyvatelia vidieka. Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedol podpredseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska (ÚRZVNL) Juraj Vanko.
Predstavitelia únie na stretnutí s novinármi reagovali na správu Svetového fondu na ochranu prírody (WWF - World Wildlife Fund), ktorá hodnotila chránené územia UNESCO na Slovensku a slovenskú vládu upozornila na množstvo problémov.
Podľa Vanka správa medzinárodnej organizácie poukazuje na rovnaké problémy ako Únia. Zároveň podotkol, že ÚRZVNL neodmieta ochranu prírody, ako sa podľa neho mylne uvádza, ale chce, aby boli pravidlá ochrany nastavené jasne a aby bola ochrana prírody z ekonomického hľadiska trvalo udržateľná.
„My sme za to, aby sa chránilo to, čo sa chrániť má, ale udržateľným spôsobom tak, aby na to nedoplácali ekonomicky zraniteľní ľudia, najmä obyvatelia vidieka,“ skonštatoval podpredseda združenia.
Zdroj obživy
WWF vláde vytkol nesúlad medzi legislatívou, ktorá upravuje ochranu prírody a hospodárenie v lesoch. Podľa Vanka je ochrana prírody a špeciálne lesov na Slovensku dlhodobo problémová a nedodržiava základné normy Európskej komisie.
„Smernice jednoznačne zdôrazňujú, že ochrana prírody musí popri rešpektovaní ekologických súvislostí rešpektovať i sociálne, kultúrne a ekonomické požiadavky miestneho obyvateľstva,“ povedal Vanko a pripomenul, že na Slovensku stále žije väčšina obyvateľov na vidieku a lesy sú pre nich často hlavným alebo doplňujúcim zdrojom obživy.
“My sme za to, aby sa chránilo to, čo sa chrániť má, ale udržateľným spôsobom tak, aby na to nedoplácali ekonomicky zraniteľní ľudia, najmä obyvatelia vidieka.
„
Jedna z pripomienok fondu smerovala k nedostatočnej komunikácii s vlastníkmi lesov a obyvateľmi vidieka. Podľa Vanka je komunikácia ministerstva životného prostredia účelová a predstavitelia ÚRZVNL sa už viac než rok neúspešne domáhajú prijatia u ministra Lászlóa Sólymosa.
Fond zároveň upozornil, že na nevyhnutnú udržateľnosť ochrany prírody. Vanko uviedol, že po vyhlásení všetkých plánovaných chránených vtáčích území bude pod ochranou 72,3 percenta slovenských lesov, zatiaľ čo priemer Európskej únie je iba 12 percent.
„Bolo by to fajn, keby sme na to mali. Preto dlhodobo vyzývame ministerstvo ŽP, aby obyvateľom ako daňovým poplatníkom jednoznačne povedalo, koľko ich táto ochrana bude stáť,“ povedal Vanko a upozornil na štúdiu sociálno-ekonomických dopadov ochrany lesných biotopov, ktorú si nechala zhotoviť únia a podľa ktorej štát prichádza ročne o 2 300 pracovných miest a vyše 212 miliónov eur.
Bezdôvodná najvyššia ochrana
Problém vidí Vanko i v tom, že niektoré územia sú „bezcitne a bez nejakých dôvodov zaraďované do najvyšších stupňov ochrany prírody“.
Vanko spomína príklad, keď bolo majiteľom pôdy vlastníctvo na dlhé roky odňaté a keď sa po dlhých peripetiách k pozemkom opäť dostali, zistili, že sú zaradené do piateho stupňa ochrany bez toho, aby ich na to niekto upozornil.
Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska koncom mája privítala iniciatívu ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, ktorý chce predložiť ministerstvu pôdohospodárstva Národnú dohodu o strome ako základ ekologickejšieho, zodpovednejšieho a trvalo udržateľného spôsobu hospodárenia s lesmi.
Sólymos chce dohodou obmedziť holorubný hospodársky spôsob v lesoch s cieľom zabrániť narušovaniu pôdy a jej erózii, a tak aj prípadným povodniam.
„Ambíciou dohody by malo byť, aby sa konečne začali stámilióny eur z eurofondov, štátneho rozpočtu či envirofondu používať na skutočné ekologické záujmy štátu pre zodpovedných hospodárov hôr, z ktorých už dnes mnohí hospodária prírode blízkymi spôsobmi,“ uviedla únia v otvorenom liste Sólymosovi s tým, že z produktov lesa benefitujú iné, v mnohých prípadoch nadnárodné subjekty a spoločnosti.
