Hoci európske krajiny nie sú vo vojnovom regióne, trend, keď sa šetrilo na obrane, sa v posledných rokoch otáča. Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva švédskej spoločnosti Saab HÅKAN BUSKHE prišiel na Slovensko na bezpečnostnú konferenciu Globsec.
Ste na čele jednej z najväčších obranných spoločností. Ako je na tom Európa z pohľadu bezpečnosti?
„Myslím, že situácia vo svete je veľkou výzvou. Konflikty a napätie sú veľmi globalizované. Účastníci konfliktov v Ázii či na Strednom východe sa podieľajú na vytváraní napätia aj v iných častiach sveta. Pri hodnotení bezpečnosti sa preto nemôžeme pozerať len na niektoré regióny či časti sveta. Čelíme tiež novým výzvam – novému spôsobu využívania médií či kyberútokom. A máme tu tiež zbabelé teroristické útoky na nevinných ľudí.
Po dlhšom mierovom období, ktoré prešlo od druhej svetovej vojny, sa zdá, že vstupujeme do éry, v ktorej je už veľa konfliktov. Ľudia akoby sa menej rozprávali a vyzerá to, že diskusia a politické riešenia neprichádzajú na rad ako prvé. Najskôr chce každý ukázať svaly. Obdobie, ktoré zažívame, je teda veľmi zložité. Lenže voľby vo Francúzsku či Holandsku nám ukazujú, že sa aj mení veľký hnev voči Európskej únii. Ľudia si uvedomujú, že je dôležité držať spolu a rozvíjať veci, ktoré máme. V Európe máme silné základy, na ktorých môžeme stavať.“
Minister Gajdoš: Cena a vek gripenov, ktoré nám núkajú je neakcepovateľná (rozhovor) Čítajte Spomínali ste aj informačnú vojnu a kyberútoky. Potrebuje vôbec malá krajina, akou je Slovensko, ťažké zbrane? Aj konflikt na Ukrajine prebiehal tak, že tam boli najmä neoznačení bojovníci, ktorí naoko neboli súčasťou žiadnej armády.
„Potrebné sú oba druhy zbraní. Videli sme už veľa rôznych kyberútokov z rôznych strán sveta. Nová podoba vojny ráta s využitím všetkých schopností či možností, ako dezorientovať krajinu kyberútokmi. V Sýrii však máme otvorenú vojnu, veľmi zložitý konflikt je na Ukrajine a zložitá situácia je aj v Severnej Kórei, z ktorej jeden človek hrozí celému svetu. Práve preto si myslím, že aj vaša krajina potrebujete oba druhy zbraní. Sám som zástancom dostatočného investovania do jednotlivých vecí, aby sa predišlo situácii, že sa niečo zanedbá. Stalo sa to už v mnohých krajinách, ktoré do bezpečnosti nechceli investovať priveľa a zaostali. Samozrejme, treba si zvoliť prijateľnú hranicu, aby ste mali dobrú úroveň obranyschopnosti, no aby ste nezbankrotovali.“
Obrana je vec, na ktorej väčšina krajín v našich zemepisných šírkach šetrí, keďže nie sme nejaká vojnová oblasť. Mení sa to nejako za posledné roky?
„Áno, určite. Rovnako sme na tom boli aj v Švédsku, ktoré je v tomto dobrým príkladom. Od studenej vojny sme postupne znižovali výdavky na obranu z troch percent HDP až na jedno. Je to výsledok zásahov rôznych politických strán a vytvára to neistotu. Krajiny však zneisteli aj z hrozby použitia ruských zbraní v Európe či mimo nej. V mnohých krajinách to vedie k opätovným investíciám a nárastu vyzbrojovania. Viac napätia je dnes napríklad v Čínskom či Japonskom mori. To znamená, že krajiny ako USA, ktoré sa zameriavajú viac na tieto časti sveta, zvyšujú tlak na Európu, aby dvíhala výdaje na obranu. A myslím, že k tomu už dochádza.“
Načo Slovensko potrebuje nadzvukové bojové lietadlá?
„To je otázka, na ktorú by mala vaša krajina vedieť odpovedať v prvom rade sama. Ak sa však pozriem napríklad do Švédska, ktoré je možno podobnou krajinou, je to dôležitá vec na zabezpečenie vzdušného priestoru. Vďaka stíhačkám má krajina možnosť reagovať na narušenie vzdušného priestoru a možnosť kontrolovať ho. Je to však rozhodnutie, ktoré musí urobiť každý štát. Ja si myslím, že je to dobrá investícia pre vašu vládu ako zvýšiť úroveň armády a ukázať, že máte aj tento typ spôsobilosti zabezpečiť sa proti nepriateľovi.“
Ako vidíte vývoj európskeho obranného priemyslu v ďalších rokoch?
„Keď sa pozriete na európsky obranný priemysel, tak technologický základ má veľmi dobrý. V jednotlivých krajinách je však situácia veľmi rôzna, keďže v niektorých chýbali v posledných rokoch väčšie investície či rozvojové programy. To bol veľký problém uplynulého obdobia, hoci teraz začína investovanie opäť ožívať.“
Cítiť to aj na výsledkoch vašej spoločnosti?
„Saab má v súčasnosti vynikajúci rast. Pred desiatimi či pätnástimi rokov sme až 85 percent predajov mali na domácom trhu. Teraz asi 60 percent predajov putuje do zahraničia, z toho 95 percent do 45 rôznych krajín sveta. Verím teda v dobrú perspektívu. Každoročne investujeme 25 až 30 percent peňazí do výskumu a vývoja. Situácia, keď sa aj európske krajiny dostávajú na úroveň míňania dvoch percent HDP na obranu, vedie k tomu, že nákupy narástli z 52 miliárd dolárov na 75 miliárd. Hovoríme teda o vyše 20-miliardovom raste. Mnohé krajiny by dnes chceli zveľadiť svoju obranu hneď, hoci to roky nerobili. Vzniká tým veľký tlak na čas dodávok. To je veľká výzva na obranný priemysel, aby tieto očakávania krajín naplnil.“
Za gripeny si Slovensko priplatí. Švédi hovoria, že cenu už predložili Čítajte Rokovania o gripenoch, ktoré vyrába vaša spoločnosť, sa však naťahujú už niekoľko rokov. Prečo to trvá tak dlho a je vôbec ešte možná dohoda?
„Treba vysvetliť, že rokovania prebiehajú na úrovni vláda s vládou. My sme schopní dodať stíhačky vo veľmi krátkom čase. Ak vaša vláda urobí finálne rozhodnutie a bude stíhačky potrebovať rýchlo, tak by sme nehovorili o desiatich rokoch na dodanie, ale možno o 18 až 24 mesiacoch.“
Viete si predstaviť, že o pár rokov budú mierové úlohy stíhacieho letectva plniť drony s umelou inteligenciou alebo na diaľkové ovládanie?
„Áno, vývoj ide v tomto smere veľmi rýchlo. Drony sa pri vojnových konfliktoch využívajú už dnes. Ak však chcete v súlade s medzinárodným právom v čase mieru napríklad kontaktovať nejakú stíhačku a požiadať ju, aby opustila váš vzdušný priestor, tak ju musíte najprv identifikovať vlastnými očami. Je však možné pripraviť sa na také situácie – a mnohé krajiny to tak robia – že ak by sa niečo v budúcnosti stalo, vedeli by reagovať. A čas dronov ešte určite príde. Aj preto vyvíjame gripeny, ktoré by pilotoval človek len alternatívne, ale aj ďalšie drony pre letectvo či pre potreby námorníctva. Technológia dronov určite prichádza. Za takých 10 či 15 rokov budeme možno letieť ponad oceán v dopravnom lietadle bez pilotov. To určite ešte príde.“
