BRATISLAVA. Návrh zákona, ktorým chcú koaliční poslanci odstrániť nedostatky vo fungovaní Ústavu pamäti národa (ÚPN) vo štvrtok posunuli zákonodarcovia do druhého čítania.
Ak bude navrhovaná zmena schválená, výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka by sa skončil k 15. októbru 2017.
Sprístupnenie dokumentov
Návrh novely zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) na schôdzu predložili poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer), Edita Pfundtner (Most-Híd), Ľubomír Želiezka (Smer) a Martina Šimkovičová (nezaradená).
Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok.
Výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN by sa schválením novely skončil k 15. októbru 2017, pričom doterajší predseda správnej rady Krajňák naďalej ostane jej členom do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený, teda do roku 2019. Ak poslanci novelu schvália, účinná by mala byť od 15. októbra 2017.
Definuje nezlučiteľnosť funkcie
Navrhovaným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva správna rada ústavu ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda správnej rady. Rovnako sa návrhom ruší výbor ústavu a orgánmi ústavu zostanú Dozorná rada ÚPN a Správna rada ÚPN.
Navrhovaná úprava definuje nezlučiteľnosť funkcie člena orgánov ústavu, členov správnej rady a dozornej rady s pracovným pomerom alebo iným pracovnoprávnym vzťahom s ústavom. Poslanci považujú za nevyhnutné aj šetrenie finančných prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu.
"Z uvedeného dôvodu návrh upravuje výšku mesačnej odmeny za výkon funkcie predsedu správnej rady. Predsedovi Správnej rady ÚPN patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať," uvádzajú predkladatelia.
Navrhujú pridať oprávnenie orgánu
Poslanci navrhujú pridať oprávnenie orgánu, ktorý ustanovil člena Správnej rady ÚPN, odvolať ho aj v prípade "zistených závažných nedostatkov dozornou radou pri výkone jeho funkcie", ale aj vtedy, ak spácha trestný čin alebo šesť mesiacov nevykonáva činnosť. Správna rada má deväť členov, päť členov volí parlament, dvoch členov volí vláda a dvoch volí prezident.
"Potreba legislatívnej zmeny vyvstáva jednak zo skúseností s doterajším spôsobom riadenia ako aj zo stále sa zvyšujúcej potreby transparentného a efektívneho spôsobu riadenia v štátnych i verejnoprávnych inštitúciách. Zavedený model riadenia jednou osobou, ktorá vzhľadom na súčasnú právnu úpravu podlieha iba formálnej kontrole ústavných inštitúcií, sa ukázal ako neefektívny a neopodstatnený," uvádzajú poslanci.
Dodávajú, že ich snahou je predovšetkým vo väzbe na existujúcu štruktúru orgánov zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení tzv. kolektívneho štatutárneho orgánu, ktorého zloženie pozostávajúce z osôb priamo volených alebo menovaných Národnou radou Slovenskej republiky, prezidentom a vládou predstavuje záruku nielen odborného, ale predovšetkým spomínaného transparentného a demokratického spôsobu riadenia.
"Zavedenie tohto spôsobu riadenia je nevyhnutne spojené s úpravou právomocí orgánov ÚPN i špecifikáciou vnútorného kontrolného mechanizmu," dodávajú.
SaS a OĽaNO žiadali o stiahnutie
Opozičná strana SaS a hnutie OĽaNO-NOVA žiadali o stiahnutie tohto návrhu z rokovania schôdze. Ako sa vyjadrila v pléne Natália Blahová (SaS), návrh "priamo zasahuje do činnosti nezávislej inštitúcie a nezohľadňuje jej nadčasový a historický význam".
Poslankyňa Erika Jurinová (OĽaNO-NOVA) vyhlásila, že "šéf ÚPN Ondrej Krajňák nebol poplatný vláde, preto musí odísť".
Podľa Jurinovej je úlohou inštitúcie strážiť pamäť národa a nie ju prispôsobovať politickej situácii, preto sa nad ním koalícia snaží získať vplyv a jeho činnosť utlmiť, "aby sa prístup k eštebákom stal vlažnejším," uviedla s tým, že už v súčasnosti kontroluje správnu radu ústavu prostredníctvom svojich nominantov Slovenská národná strana.
Poslanci ďalej rokovali o:
- Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) víta postoj prezidenta SR Andreja Kisku, aby za problematiku rómskych segregovaných spoločenstiev zodpovedal konkrétny člen vlády. Liberáli totiž podľa ich slov dlhodobo navrhujú takéto riešenie. "SaS, ako súčasť ďalšej vlády, bude presadzovať takéto riešenie. Skúsenosti z minulých období jednoznačne ukazujú, že začlenenie tejto agendy pod splnomocnenca vlády pre rómske komunity nestačí. Problém vylúčených rómskych spoločenstiev doslova metastázoval a je to primárne dôsledok toho, že mu vlády nevenovali dostatočnú pozornosť," uviedol predseda SaS Richard Sulík.
- Koaliční poslanci chcú rozšíriť možnosti obcí pri využití peňazí za výrub drevín, návrh je v 2. čítaní. Poslanci chcú novelou umožniť nové možnosti využitia finančnej náhrady, ktoré bezprostredne súvisia so starostlivosťou o dreviny alebo ekosystém. Návrh predložila štvorica poslancov zo strán Most-Híd a Smer Peter Antal, Gábor Gál, Jaroslav Baška a Milan Panáček.
- Umožniť domáce vzdelávanie žiakov aj na druhom stupni základných škôl, čo navrhovali poslanci NR SR zo strany Sloboda a Solidarita (SaS), neposunuli zákonodarcovia do druhého čítania. Branislav Gröhling, Eugen Jurzyca, Martin Poliačik a Natália Blahová predkladali návrh novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).
- Návrh novely zákona o autoškolách, ktorý na schôdzu parlamentu predkladali poslanci NR SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Miroslav Ivan, Jozef Rajtár, Jana Kiššová, Eugen Jurzyca, Martin Klus a Milan Laurenčík, neposunuli zákonodarcovia do druhého čítania.
- Poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) a hnutí OĽaNO-NOVA a Sme rodina navrhovali zmenu ústavného zákona o záväzných pravidlách pre financovanie obrany Slovenskej republiky, ktorá by garantovala postupné navyšovanie rozpočtu rezortu obrany každoročne minimálne o 0,1 percenta HDP, a to až do dosiahnutia požadovaných dvoch percent. Zákonodarcovia na dnešnej schôdzi neposunuli návrh opozičných poslancov do druhého čítania.
- Parlament neposunul do druhého čítania návrh novely zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa od opozičných poslancov Ondreja Dostála, Petra Osuského, Lucie Ďuriš Nicholsonovej (všetci SaS) a poslanca Jozef Mihála (nezaradený). Predkladatelia navrhovali zvýšiť jednorazový príspevok pri zverení prvých troch detí do náhradnej starostlivosti na úroveň príspevku pri narodení dieťaťa, teda z 500 eur na 829,86 eura.
- Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní predložený poslancami za Most-Híd prešiel v parlamente do druhého čítania. Cieľom zmien je zefektívnenie, zjednodušenie, zjednotenie a zrýchlenie postupov verejného obstarávania, ako aj zníženie administratívnej záťaže a odstránenie niektorých problémov. Napríklad, finančný limit na nákup potravín pre zariadenia školského stravovania sa má zvýšiť zo 40-tisíc až na 200-tisíc eur, čo by podľa poslancov malo zjednodušiť nákup potravín. Školské stravovacie zariadenia by tak mohli viac využívať ponuky regionálnych výrobcov a overených dodávateľov.
- Poslanci z hnutia OĽaNO-NOVA neuspeli v parlamente s dvoma návrhmi zákonov. Parlament odmietol zmeny pri daňovom bonuse, ktorý chceli odstupňovať podľa počtu narodených detí v rodine. Tiež odmietol zavedenie trestania verejných funkcionárov za pochybenia pri nakladaní s verejnými zdrojmi.
- Do kalendára nepribudnú dva nové pamätné dni súvisiace s okupáciou Československa. Národná rada totiž odmietla novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z dielne opozičného poslanca Jána Budaja (OĽaNO-NOVA). Pamätným dňom mal byť 21. august - "Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968" a 21. jún - "Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991". "Týmito dvoma dňami je vymedzených 23 rokov okupácie," uviedol Budaj.
- Odvody za poistencov štátu sa dočasne nezvýšia. Opoziční poslanci z OĽaNO-NOVA navrhovali v novele zákona o zdravotnom poistení zvýšiť sadzbu poistného za poistencov štátu z 3,78 na 7,56 percenta vymeriavacieho základu posledné dva mesiace v roku. Chceli takto dofinancovať rezort, ako aj pomôcť štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
- Poslanci neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o obecnom zriadení z dielne hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA), ktorou chceli dosiahnuť, aby obyvatelia mali väčšie právo rozhodovať o stave obce, v ktorej žijú.
- Cieľom Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej je posilniť ich vzájomné vzťahy v oblastiach politického dialógu, obchodu, ako aj doplniť postup obnovy hospodárstva a spoločnosti na Kube. Uvádza sa to v dohode, ktorú dnes poslanci Národnej rady odobrili. Cieľom dohody je taktiež podporiť dvojstrannú spoluprácu a spoločnú účasť na medzinárodných fórach (najmä na pôde Organizácie Spojených národov) za účelom posilnenia ľudských práv a demokracie a dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja.
- Poslankyňa Petra Krištúfkova zo Sme rodina predložila do parlamentu novelu zákona o rodičovskom príspevku, ktorého cieľom je zvýšiť sumu rodičovského príspevku na rovnakú výšku ako je suma uhrádzaná za poskytovanú starostlivosť o dieťa. Rodičovský príspevok je dnes 213,20 eura mesačne. Pričom príspevok na starostlivosť o dieťa je 280 eur mesačne.
