BRATISLAVA. Slovenskí policajti nie sú žiadni špecialisti v streľbe na pohybujúce sa auto. Na tlačovej konferencii ohľadom tragickej policajnej naháňačky, pri ktorej zahynul 17-ročný chlapec, to povedal policajný prezident Tibor Gašpar.
Počas približne 12-kilometrovej stíhacej jazdy medzi Novou Baňou a Hronským Beňadikom, pri ktorej sa policajná hliadka snažila zastaviť nebezpečne jazdiaceho šoféra, padli štyri výstrely. Posledný, ktorý mal unikajúce auto zastaviť, zasiahol mladíka sediaceho na pravom zadnom sedadle. Strelnému zraneniu na mieste podľahol.
Zákon o Policajnom zbore hovorí, že pokiaľ vodič bezprostredne ohrozuje okolitých ľudí na živote a zdraví a nie sú na zastavenie iné možnosti, môže policajt použiť služobnú zbraň. Prípad momentálne prešetruje policajná inšpekcia, ktorá buď preukáže konkrétne zavinenie, alebo jej výsledkom bude, že išlo o štandardný zákrok s nešťastným koncom. Tragédia však v každom prípade poukazuje na dlhodobý problém so streleckým výcvikom policajtov
Policajt, ktorý strieľal, totiž tvrdí, že mieril na pravé zadné koleso. Náboj však prešiel cez kufor až k pasažierom, kde zasiahol mladíka.

Policajti strieľajú málo
Viceprezident Policajného zboru Ľubomír Ábel na tlačovej konferencii povedal, že strelecký výcvik slovenských policajtov je veľmi podobný ako v okolitých štátoch.
„Výcvik je štandardný, prebieha rovnako ako v rámci policajných výcvikov v okolitých štátoch. Môžeme posudzovať jedine zlyhanie konkrétneho policajta,“ vyhlásil. Zručnosti policajtov sú testované takzvaným previerkovým parkúrom.
V praxi je to bezpečná manipuláciu so zbraňou, streľba spoza krytu, streľba dvojvýstrelom a podobne. Takúto prípravu majú policajti štyrikrát do roka za denného svetla, raz ročne v noci a raz za rok sú previerky.
“Asi bude nutné pokúsiť sa vybudovať trenažér na nácvik streľby na pohyblivé objekty.
„
Komunikačné oddelenie Policajného zboru však neodpovedalo, koľko nábojov reálne policajti za rok vystrieľajú a teda aká je ich skutočná prax. Staršie údaje hovoria o tom, že norma na policajta bola 200 nábojov ročne. V porovnaní s Českou republikou to je polovica.