BRATISLAVA. Vláda v stredu schválila nový zoznam citlivých a zraniteľných oblastí, to znamená oblastí, kde sú vody ohrozené alebo znečistené dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov.
Zoznam vypracovalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP), pričom identifikovalo 1 344 zraniteľných oblastí, to je obcí, kde je potrebné dôsledne uplatňovať požiadavky dusičnanovej smernice.
Je potrebné znížiť znečistenie
Pre tieto obce je potrebné stanoviť a zaviesť programy opatrení na predchádzanie a zníženie takéhoto znečistenia.
Dusičnanová smernica umožňuje členským štátom vymedziť konkrétne zraniteľné oblasti, pričom za zraniteľnú oblasť môže označiť územie celého štátu a uplatňovať tak sprísnené opatrenia celoštátne.
Slovensko v rámci implementácie tejto smernice pristúpilo k vymedzeniu zraniteľných oblastí v roku 2001, prvýkrát boli ustanovené v nariadení vlády v roku 2003.
Následne sa prehodnocovali na základe výsledkov monitorovania podzemných vôd. Najnovšiemu prehodnoteniu ohrozených oblastí v roku 2016 predchádzalo zosúladenie s územnosprávnym členením Slovenska, pričom prehodnotených bolo celkovo 1 561 obcí.
Vyradiť sa MŽP rozhodlo 264 obcí a zaradiť do zoznamu 47 obcí. Výsledkom je 1 344 zraniteľných oblastí.
Budú dodržiavať prísnejší režim
Prijatie opatrení na zamedzenie dusičnanového znečistenia vôd podľa MŽP zlepší hospodárenie poľnohospodárov v prvovýrobe.
V zraniteľných oblastiach sa bude v poľnohospodárstve dodržiavať prísnejší režim, čo bude mať pozitívne vplyvy na kvalitu podzemných a povrchových vôd.
Vyhlásením nového zoznamu zraniteľných oblastí sa znížil ich celkový počet, čím sa poľnohospodárom znížia náklady na prísnejšie hospodárenie.
"Zodpovedným prístupom a dodržiavaním platných predpisov pri poľnohospodárskej prvovýrobe môžu poľnohospodári veľkou mierou prispieť k znižovaniu počtu zraniteľných oblastí," uvádza v dôvodovej správe envirorezort.
Platiť začne od júla
Návrh nariadenia vlády sa predkladá s rozporom so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK) Bratislava a Oravskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou Dolný Kubín.
Niektorí podnikatelia totiž neboli informovaní o zaradení nimi užívaných poľnohospodárskych pozemkov do zraniteľných oblastí, v dôsledku čoho neprispôsobili svoj osevný postup a hospodárenie týmto podmienkam.
SPPK sa obáva, že dôjde k zhoršeniu podnikateľského prostredia a poklesu poľnohospodárskej produkcie v týchto oblastiach.
Ako príklad uvádza obec Bystričany (okr. Prievidza), ktorej katastrálne územie je dôležité pre produkciu obilnín, cukrovej repy a kukurice. Je to ale územie, ktoré sa nachádza v blízkosti Chemických závodoch a Elektrární Nováky ako aj betonárskych podnikov, pričom poľnohospodári v tejto lokalite majú podľa SPPK minimálny podiel na znečisťovaní podzemných vôd a dusičnanová smenica sa ekonomicky prejaví na poklese poľnohospodárskej produkcie.
Účinnosť návrhu nariadenia vlády je od 1. júla.
Vláda ďalej rokovala o:
- Vláda schválila rozpočet na prípravu a zabezpečenie predsedníctva Slovenska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v roku 2019. Slovensko bude, hostiť 32 podujatí. Najväčším a najvýznamnejším podujatím bude zasadnutie Ministerskej rady, čo je výročné zasadnutie ministrov zahraničných vecí účastníckych aj partnerských štátov OBSE. V súvislosti s prípravami a výkonom predsedníctva už vznikol na ministerstve zahraničných vecí nový odbor, posilnia sa aj kapacity na Stálej misii SR pri OBSE vo Viedni. Celkové náklady na predsedníctvo sa ešte určiť nedajú, závisia totiž od mnohých faktorov, napríklad aj od toho, aké ceny sa podarí vo verejnom obstarávaní vysúťažiť.
