BRATISLAVA. Podpredseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Ľubomír Galko vyzval špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v mene SaS, OĽaNO a Sme rodina, aby odstúpil.
Galko svoju výzvu predniesol v parlamente počas rokovania o správe špeciálneho prokurátora.
Kritizovala ho aj Remišová
Galko veril, že Kováčik odstúpi a nebude teda už prednášať správu v pléne. „Ešte nikdy neviedla takýto úrad osoba s tak nízkym kreditom, ako je váš, možno Ivan Lexa, keď bol na čele SIS. Váš kredit dosahuje u verejnosti záporné hodnoty. Vaše zotrvávanie vo funkcii traumatizuje verejnosť. Ľudia žiadajú, aby ste odišli,“ vyhlásil Galko.
Kováčika kritizovala aj poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO). Tá upozornila, že kým nebude dôsledne vyšetrovaná korupcia, bude narastať extrémizmus, ktorý nebude možné eliminovať len navyšovaním počtov represívnych zložiek štátu.
Kritizovala, že Kováčik v správe píše, že na odhaľovaní korupcie sa podieľa najmä polícia.
„Prokurátor je pánom trestného konania. Môže ukladať procesné úkony. Vyhovárať sa na políciu je neprípustné. Je to vrchol alibizmu,“ zdôraznila. Zároveň uviedla niekoľko prípadov, keď tí, ktorí poukázali na korupciu, boli šikanovaní a prepustení z práce. „Je absurdné, že sa prokuratúra vyhovára na to, že osoby nie sú ochotné spolupracovať pri odhaľovaní korupcie,“ konštatovala.
Pčolinského zaujímal priebeh vyšetrovania
Petra Pčolinského (Sme rodina) ako jedného z organizátorov protestov v kauze Gorila zaujímalo, aký je pohľad Kováčika na priebeh vyšetrovania údajného spisu Gorila.
V roku 2016 vybavil Úrad špeciálne prokuratúry (ÚŠP) Generálnej prokuratúry SR 713 trestných oznámení.
Vyplýva to zo Správy o činnosti ÚŠP v roku 2016, ktorá bola predložená do parlamentu. Zároveň v minulom roku doručili úradu 602 trestných oznámení od rôznych subjektov.
„Najväčší počet trestných oznámení predstavovali podania fyzických osôb nespokojných s činnosťou štátnych orgánov, policajtov, sudcov a prokurátorov, prípadne predstaviteľov samosprávy. Oznamovatelia veľmi často ani nevedeli, aký trestný čin mali napadnuté osoby spáchať, avšak subjektívne boli presvedčení, že išlo o nezákonné konanie. Argumentovali tým, že nedôverujú príslušným orgánom na okresnej alebo krajskej úrovni," konštatuje špeciálna prokuratúra.
Časť oznámení tvorili podľa ÚŠP podania fyzických a právnických osôb (podnikateľských subjektov), ktoré sa cestou trestného konania snažili riešiť medzi podnikateľmi vznikajúce, trvajúce a nevyriešené obchodno-právne a občianskoprávne vzťahy.
„ Pomerne veľká časť trestných oznámení bola dôvodná. Väčšinou išlo o podania štátnych orgánov, na základe ktorých bolo začaté trestné stíhanie a v odôvodnených prípadoch aj vznesené obvinenie. Najviac takýchto dôvodných trestných oznámení podali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny oznamujúce podozrenia z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev," uvádza ÚŠP.
Kováčik: Kauzy pod koberec nezametám
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik odmieta reči o jeho nečinnosti a zametaní káuz pod koberec, ktoré šíri opozícia a médiá. "Sú to blbosti a klamstvá, nemôžem s tým súhlasiť," vyhlásil pred poslancami Kováčik v reakcii na vystúpenia opozičných poslancov pri prerokovávaní správy o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za minulý rok.
Nesúhlasí ani s tvrdeniami, že v kauze Gorila sa nič nedeje. "Sú stíhané osoby a verím, že to dospeje až k žalobe. Gorila nie je neúspechom, je tam kopec urobenej roboty," vyhlásil. Reči o jej zametaní pod koberec podľa Kováčika dehonestujú prácu ľudí, ktorí na prípade pracujú.
Kováčik zároveň zopakoval, že nie je zodpovedný za odchod šéfa vyšetrovacieho tímu Mareka Gajdoša. Pripomenul jeho slová, že by po toľkých rokoch v polícii odišiel tak či tak, aj keby nemal nezhody s Kováčikom. "Gajdoša som nevyštval, odišiel sám a dobrovoľne," povedal.
Špeciálny prokurátor poslancom tiež pripomenul, že on nemôže konať bez dôkazov, ako to neraz robia politici. Tí podľa jeho slov niekoho verejne obvinia aj odsúdia, a potom chcú od orgánov činných v trestnom konaní, aby dodali dôkazy.
Poukázal na otázku, prečo prokuratúra nevznáša obvinenia, kde sa to očakáva. Tak to podľa Kováčika nefunguje. "Môžeme konať len tam, kde to máme procesným spôsobom podložené. Pokiaľ nemám procesné dôkazy, nemôžem si to ako prokurátor dovoliť," uzavrel.
Poslanci ďalej rokovali o:
- Parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť sa bude zaoberať streľbou počas víkendu pri Hronskom Beňadiku, kde pri policajnej streľbe zahynul 17-ročný chlapec, až v septembri. Výbor mal pôvodne zasadať v stredu ráno. Ako však povedal predseda výboru Anton Hrnko novinárom, výbor nebol uznášaniaschopný, pretože viacerí poslanci neprišli, zostali „v zápche“ a do NR SR sa teda nedostali.
- O prípadnom uvoľnení dlhovej brzdy bude parlament opäť rokovať až v septembri. Počas rozpravy k návrhu uznesenia z dielne koaličných poslancov, ktorým chceli zaviazať finančný výbor na vypracovanie návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti to na základe výsledkov rokovania poslaneckého grémia oznámil podpredseda parlamentu Béla Bugár (Most-Híd).
- Poslanci odobrili správu o činnosti prokuratúry za minulý rok. Zo správy vyplýva, že prokuratúra si v roku 2016 plnila svoje zákonné úlohy, zlepšila sa rýchlosť trestného konania a podarilo sa ukončiť veľkú časť trestných vecí, kde vyšetrovanie trvalo viac ako dva roky. Generálny prokurátor Jaroslav Čižnár je však opätovne nespokojný s tým, ako sa vyšetruje domáce násilie. Zároveň priznal, že pokračovali problémy v disciplinárnych konaniach.
- Parlament vzal na vedomie aj správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za uplynulý rok. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik v nej konštatuje, že počet osôb stíhaných pre niektorý z trestných činov korupcie, ale aj počet obžalovaných a odsúdených, v posledných troch rokoch evidentne klesá. Zo správy tiež vyplýva, že spolupráca špeciálnej prokuratúry so zložkami polície je korektná. Špeciálna prokuratúra tiež zaznamenala v minulom roku aj prvý prípad terorizmu na Slovensku.
- Plénum Národnej rady odmietlo zobrať na vedomie Výročnú správu ÚPN za rok 2016. V dokumente ÚPN konštatuje, že minulý rok dostal 156 žiadostí fyzických osôb o sprístupnenie dokumentov po bývalých bezpečnostných zložkách štátu z obdobia rokov 1939 až 1989. Ústav pod vedením Ondreja Krajňáka v správe tiež konštatuje, že si vlani splnil všetky hlavné úlohy v súlade so zákonom o ÚPN. Krajňák zároveň tvrdí, že ústavu sa vlani darilo zlepšiť svoj obraz v médiách.
