BRATISLAVA. Ak to Slovenská republika myslí s účasťou v jadre EÚ vážne, musí do tejto iniciatívy vbehnúť a nečakať, kým to niekto rozbehne, a potom sa postupne pridávať.
Na pôde výboru NR SR pre európske záležitosti to v stredu pred dvojdňovým (22. a 23.6.) rokovaním Európskej rady v Bruseli vyhlásil premiér Robert Fico (Smer).
"Nemalo by nám ujsť jadro. Nie sme naivní a uvedomujeme si, že sa od nás budú očakávať konkrétne kroky a rozhodnutia.
Dvadsať tankov a dvanásť lietadiel? Ako vyzerá slovenská armáda Čítajte Vojenská spôsobilosť
Zdá sa, že jeden z prvých krokov, ktorý budú chcieť vidieť členské štáty tlačiace sa k jadru, bude spôsobilosť členského štátu prispieť vojenskými spôsobilosťami do spolupráce v rámci obrany," pripustil Fico.
Podľa jeho slov sa Slovensko nebráni žiadnym diskusiám. "Ale skôr asi treba dať prednosť mechanizmom už zakotveným v základných zmluvách.
Tu môžeme viesť len diskusiu, ale nešiel by som do nejakých záverov, lebo na to asi nemáme ani silu, ani politickú vôľu," povedal.
Fico tvrdí, že už poznáme niekoľko mechanizmov, ako je posilnená spolupráca v oblasti ozbrojených síl. Pripustil napr. reštrukturalizáciu výdavkov na obranu.
"Chceme tomu venovať od začiatku pozornosť, aby nám tieto veci neušli," deklaroval premiér.
SIS minulý rok nezaznamenala teroristickú hrozbu na Slovensku Čítajte Bezpečnosť Schengenu
Z hľadiska vnútornej bezpečnosti sa podľa jeho slov v EÚ urobilo veľmi veľa.
"Verejná mienka tlačí Európsku komisiu do aktívnych krokov. V roku 2020 začne fungovať elektronický systém na lepšiu kontrolu občanov tretích štátov prichádzajúcich do Schengenu, nabehne aj systém ETIAS, ktorý umožňuje zberať informácie o cestujúcom ešte pred príchodom do Schengenu," avizoval.
Na margo migrácie poznamenal, že opäť začína robiť také problémy, že ich nezvládame.
"K 30. máju 2017 sa centrálnou stredomorskou trasou prepravilo do Európy viac ako 60-tisíc ľudí, čo je o 26 percent viac ako vlani. Kým toky na balkánskej trase sa zastavili o 99 percent, tak Líbya je v dezolátnom stave. Aj preto vnímame Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž ako niečo, čo musíme naďalej zdokonaľovať," poznamenal.
Fico víta, že na summite Európskej rady nikto nechce provokovať témou povinných kvót. "Naďalej platí, že ich principiálne odmietame. Ponúkame naše riešenia, teda princíp efektívnej solidarity. Na jeseň končia dočasné povinné kvóty a nebudeme mať nič nové," dodal.
Sťahovanie agentúr
Lídri krajín Únie otvoria na summite Európskej rady v Bruseli debatu o procedúre, ktorá bude viesť k premiestneniu Európskej liekovej agentúry (EMA) a Európskej bankovej agentúry (EBA) z Londýna do krajín EÚ.
Avizoval to premiér Robert Fico (Smer) a pripomenul, že Slovensko by chcelo získať na svoje územie práve liekovú agentúru.
"Je o to obrovský záujem, prakticky každá krajina EÚ podáva prihlášku a bude o to súboj. Ja nemám ani len predstavu, ako to dopadne," priznal Fico. Zároveň pripúšťa jednu komparatívnu výhodu pre Slovensko. "Na našom území nie je žiadna agentúra EÚ v porovnaní s Českom, Maďarskom a Poľskom," dodal premiér.
Slovensko ešte v apríli oficiálne oznámilo kandidatúru na získanie sídla EMA, tá sa totiž bude musieť presťahovať z Londýna v dôsledku brexitu.
"Máme výhodnú geografickú polohu či spojenie s ďalšími európskymi metropolami, ponúkame atraktívne životné zázemie s dynamickým prostredím, mladou populáciou a silným inovatívnym potenciálom. Tiež sa môžeme pochváliť expertízou v biomedicíne a farmakológii, ako aj kvalifikovaným medicínskym a výskumným personálom," napísal v liste Fico.
EMA je vplyvný decentralinizovaný orgán EÚ, ako regulačný orgán má na starosti schvaľovanie nových liekov, vykonáva neustály dohľad nad bezpečnosťou liekov a hrá dôležitú úlohu pri podpore inovácií a výskumu vo farmaceutickom priemysle. V súčasnosti zamestnáva približne 900 ľudí, väčšinou vysokokvalifikovaných odborníkov z celej Európy.
