Neustále má trému, keď hovorí cudzou rečou s domácimi, no stojí jej to za to. Polyglotka JUDITH MEYER je presvedčená, že takmer každý ocení, keď sa mu prihovoríte jeho vlastným jazykom, hoci z neho viete len máličko. Keďže je zároveň počítačová lingvistka, upozorňuje na školácke chyby, ktoré robí automatický prekladač Google, a dáva tipy, ako ho používať lepšie.
V dnešných uponáhľaných časoch má človek problém nájsť si chvíľku na niečo, čo preňho nemá jasný praktický význam. Vy ovládate dvanásť jazykov vrátane japončiny či swahilčiny. Ako si nájdete čas na jazyky v každodennej rutine?
Keďže nechcem denne študovať učebnice, pozriem si napríklad anime seriál v japončine, odpisujem priateľom v iných krajinách na e-maily v ich rodných jazykoch. Pravidelne absolvujem online lekcie. Nemusí to byť niečo veľké, stačí, že si vypočujem pár piesní alebo si pozriem film.
Do tabuľky si zapisujem všetko, čo som pre ktorý jazyk v tom týždni spravila. Tak si udržiavam prehľad, na ktorý jazyk som ten týždeň zabudla a viem to dodatočne dobehnúť. Učenie jazykov nemusí zabrať ďalší čas, len ten, čo máte, využívate inak. Tie veci, ktoré už aj tak robíte, môžete robiť v cudzom jazyku.
Ak varíte, periete, môžete počúvať internetové rádiá, podcasty alebo hudbu v cudzom jazyku. Zaspievajte si spolu s rádiom, to pomáha. Ak si aj tak čítate správy na internete, prečo si ich neprečítať na spravodajskom portáli z inej krajiny?
Sú rôzne zoznamy, ktoré jazyky sú jednoduché a ktoré nie. Jeden z nich dokonca tvrdí, že slovenčina je najťažší jazyk na svete. Ktorý je najľahší a najťažší jazyk na svete podľa vás?
Najjednoduchšie je pre mňa esperanto, pre gramatiku aj slovnú zásobu. No esperanto bolo navrhnuté tak, aby bolo ľahké, takže nie je úplne spravodlivé ho porovnávať s prirodzenými jazykmi. Z prirodzených jazykov je najľahšia asi indonézština.
Najťažšia je možno arabčina alebo čínština. Čínština má veľmi jednoduchú gramatiku, no treba sa naučiť obsiahlu slovnú zásobu a množstvo písaných znakov, čo zaberá veľa času navyše. V arabčine je ťažká gramatika a je tam množstvo variantov jazyka. Jeden variant je hovorový, iný na čítanie novín, ďalší na porozumenie televízii.
Pre mňa sú veľmi ťažké aj slovanské jazyky, ťažko sa učím skloňovanie. Snažila som sa učiť po rusky, ale vzdala som to po dvoch dňoch.
Má nejaké výhody to, keď sa učíte jazyk v dospelosti? Deťom to ide akoby automaticky.
Ak vidím kurz, ktorý sa volá „učte sa angličtinu ako bábätká“, viem, že nie je dobrý. Deti venujú veľa času učeniu rodného jazyka. Ešte ako šesťročné robia chyby a nevedia tvoriť veľmi dlhé vety. Neučia sa zvlášť efektívne, no naučia sa hovoriť plynulo, čo sa dospelým nie vždy podarí.
Ako dospelý sa však ľahšie naučíte jazyky, pretože už nejaký jazyk viete, minimálne svoj rodný, možno jeden alebo dva cudzie. Aj v úplne odlišných jazykoch sú veľmi podobné slová ako „politika“, „demokracia“, „situácia“. Na rozdiel od detí nemusíte zisťovať, aký je význam týchto zložitých slov. Ako dospelý si tiež môžete vybrať metódu učenia, vyskúšať, čo vám sedí.
Ak vám niečo nefunguje, skúste niečo iné, ak sa vám nepáči učebnica, vymeňte ju. Ľudia si myslia, že proces učenia musí bolieť, ale ja tomu neverím. Ak vás niečo bolí, vyskúšajte to inak. Neexistuje jediný správny spôsob učenia jazyka.
Aký je najlepší kompromis medzi rýchlym a efektívnym učením jazykov?
