V zime roku 1852 sa John Roebling ocitol aj s pätnásťročným synom Washingtonom v zajatí ľadových krýh na palube člna na zamrznutej rieke East River, ktorá oddeľuje New York a Brooklyn. Čakajúc na uvoľnenie plavebnej dráhy premýšľal renomovaný stavebný inžinier nad možnosťou prepojiť v tom čase dve rušné samostatné mestá mostom, ktorý by výrazne uľahčil život tisícom robotníkov z Brooklynu pendlujúcim za prácou na newyorský Manhattan.
Po návrate domov do Trentonu sa hneď pustil do projektovania unikátnej stavby. Nemecký rodák Roebling už mal v tom čase za sebou konštrukciu mostov v Pittsburghu, Cincinnati či v Niagara Falls. Most ponad East river, ktorá bola skôr širokým a hlbokým zálivom než riekou, však predstavoval veľkú výzvu.
Nečakaná smrť
Podľa Roeblingovho návrhu mal byť most takmer dva kilometre dlhý a zavesený vo výške štyridsať metrov nad hladinou na dvoch vysokých vežiach postavených vo vode na protiľahlých brehoch. Pre základy veží sa malo kopať do hĺbky dvanásť (v Brooklyne) a 21 metrov (v New Yorku) pod úrovňou hladiny vody. Takáto konštrukcia si v tom čase vyžadovala obrovské úsilie.
Napriek Roeblingovej reputácii sa mnoho ľudí stavalo k jeho plánom skepticky. V roku 1866 však pokryli hladinu rieky opäť ľadové kryhy, čo znemožnilo prevoz trajektmi a presvedčilo miestnych politických lídrov, že treba konať. V nasledujúcom roku vznikla za účelom výstavby mosta spoločnosť New York Bridge Company a John Roebling sa stal hlavným inžinierom projektu.
Bron alebo broen. Škandinávsky klenot preslávila vražda Čítajte Stavba mala v tom čase niekoľko prívlastkov naj. Najsilnejšia, najdlhšia, najvyššia, ale aj najnebezpečnejšia. Už na tretí deň od začiatku prác však došlo k prvej veľkej komplikácii. John Roebling utrpel pri prehliadke brooklynského brehu ťažký úraz. Nevšimol si prichádzajúci trajekt, ktorý narazil do móla a inžinierovi pomliaždil nohu. Museli mu amputovať dva prsty. Roebling naďalej pokračoval v práci na konštrukcii mosta a poranenú nohu si liečil sám tým, že si ju polieval vodou. Dostal tetanus. Na stavbe mosta nebol položený ešte žiadny kameň, keď jeho hlavný projektant náhle zomrel.
Využili kesóny
Dohľad nad konštrukciou mosta prevzal Washington Roebling, ktorý otcovi ešte pred smrťou sľúbil, že stavbu dokončí.
Na vybudovanie základov závesných veží pod hladinou vody sa využili kesóny, ktoré vynašli v Európe. Išlo o veľké a ťažké drevené zvony s kovovým plášťom, ktoré spustili do vody tak, aby sa ich spodná ostrá hrana zaryla do dna a ich vrchná časť vyčnievala nad hladinou.
Do zvona potom čerpali pod tlakom vzduch, ktorý vytláčal vodu. Aby pri vstupe ľudí alebo dodávke materiálu vzduch z kesónu neunikal, hore sa nachádzal „ponorkový uzáver“ s dvoma vstupmi. Po odstránení nánosov v rieke až na pevné dno kesóny zaplnili kameňmi a betónom a postavili na nich veže mosta.
Na konštrukcii mosta pracovali tisícky robotníkov, medzi nimi aj veľa prisťahovalcov z Európy.
