Prezident Andrej Kiska hovorí, že znevážiť či ponížiť ľudí, ktorí sa chcú angažovať a pomôcť v tom, aby sa v krajine žilo lepšie, je veľmi zlý signál. Prezident sám vyzýva mladých ľudí, aby slušne povedali svoj názor, ak sa im niečo nepáči. Prezident hovorí aj to, že ak sa v spoločnosti nebude dariť Rómom, nebude sa dariť ani celému Slovensku.
Prečo politikom chýba schopnosť sústrediť sa na to, čo je dôležité a vôľa prevziať zodpovednosť za pochybenia, ako ste spomenuli aj v správe o stave republiky?
„Vieme si povedať, že problém je školstvo, zdravotníctvo, zaostalé regióny a ak niektorí nájdeme odvahu, tak aj situácia Rómov. Vieme si aj povedať, aké by mali byť riešenia, že v rámci školstva by sme sa napríklad mali sústrediť na sociálne znevýhodnené rodiny, na kritické myslenie, na budovanie hodnôt u žiakov. Ale ako základnú chybu vnímam to, že si nedokážeme postaviť konkrétne merateľné výsledky, časové plány a dosiahnuť ich. Ak ste manažérom v podniku a chcete postaviť fabriku, viete dokedy to musíte stihnúť a koľko máte prostriedkov. No my reagujeme v štýle, no tak to nevyšlo, veď príde ďalšia vláda, sme tu ešte relatívne krátko, niečo sa stane aj po nás. To je jedno zo základných zlyhávaní nášho štátu. A keď ľudia nevidia konkrétne hmatateľné výsledky v najpálčivejších témach, tak sa to, žiaľ, pretavuje do vzdoru, do extrémizmu.“
Ďalším silným bodom v správe bolo zdôraznenie korupcie ako najvýraznejšieho problému. Ale ako sa dá v krajine, kde samotný minister vnútra tvrdí, že nevidí korupciu, proti nej účinne bojovať?
„Niekedy to vyzerá, akoby sme v jednej krajine žili v dvoch rôznych svetoch. Prieskumy nám hovoria, že máme najnižšiu dôveru v rámci krajín EÚ v súdnictvo, že máme druhú najnižšiu dôveru v políciu. Aj ľudia vidia korupciu ako jeden z najhorších problémov. Na druhej strane máme politikov, ktorí tvrdia, že korupcia tu nie je, niet čo riešiť. Je to jedno zo základných zlyhaní a je to problém našej mentality. Často si ľudia potrebujú obhajovať svoje zlyhania. Ak to robia desiaty-, dvadsiaty-, stýkrát, tak napokon sami svojmu klamstvu uveria, presvedčia sami seba, že majú pravdu. A to je, žiaľ, najhoršie, čo môže byť. Lebo ak je niekto presvedčený, že korupcia tu nie je, my ho nepresvedčíme, aby ju riešil. Takýto človek nemá čo robiť na svojom mieste.“
“My rómsku problematiku neriešime a často sa tvárime ako pštrosy, ktoré schovajú hlavu do piesku, ale ľudia v regiónoch to logicky cítia ako problém a vidia, že štát si neplní svoju úlohu.
„
Ak vláda nemá dostatok odhodlania pohnúť s bojom proti korupcii, čo môže urobiť verejnosť?
„Ak človek nie je spokojný so stavom spoločnosti, tak by to mal napríklad ako študenti uvedomelo a slušne ukazovať. Sila skutočných politikov je v tom, aby počúvali aj ľudí, ktorí majú iný názor a spoločne by sme mali uvažovať, ako krajinu posunúť ďalej. Číkoľvek slušný kritický hlas by mal byť u nás vítaný. Je logické, že každý z nás robí chyby, aj ja ako prezident určite robím chyby, no keď mi niekto slušne povie, že toto si spravil zle, tak by ma to malo viesť k napraveniu chyby alebo ju minimálne neurobím v budúcnosti.“
Aký signál vysielajú politici, ktorí váhu študentských pochodov zľahčujú?
„Snaha znevážiť či ponížiť ľudí, ktorí sa chcú angažovať a pomôcť, aby sa v krajine žilo lepšie, je veľmi zlým signálom. Jedným zo základných dlhodobých problémov našej krajiny je, že mladí a schopní ľudia chcú z nej odísť. Ak nám práve títo ľudia ukazujú, čo je problém a prosia, aby sme ho riešili a diskutovali s nimi o tom, musíme si ich vážiť. S takými ľuďmi musíme krajinu budovať. Sám vyzývam mladých ľudí na stretnutiach na stredných či vysokých školách, aby slušne povedali svoj názor, ak sa im niečo nepáči.“

Hovorili ste, že je nevyhnutné, aby si ľudia, ktorí majú moc rozhodovať, vypočuli kritický hlas. Ako reaguje vláda na kritiku, ktorá rezonovala aj vo vašom prejave?