BRATISLAVA. Celkovo 706 pripomienok, z toho 236 zásadných, prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania k novému zákonu o kybernetickej bezpečnosti.
Právnu normu, ktorej základným cieľom je definovať efektívne opatrenia pre bezpečnosť národného kybernetického priestoru, vypracoval Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) v spolupráci s aparátom vicepremiéra pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho (Smer).
Vyhodnocujú pripomienky
Pripomienky sa aktuálne vyhodnocujú, zákon by mal ísť na rokovanie vlády po letnej prestávke.
O potrebe prijatia právnej normy hovorila aj SIS vo svojej výročnej správe, ktorou sa nedávno zaoberali poslanci NR SR.
"Dôležitými nástrojmi v boji proti hybridným hrozbám by sa mohli stať aj prijatie zákona o kybernetickej bezpečnosti či schválenie novej Bezpečnostnej stratégie SR, na príprave ktorých SIS v roku 2016 aktívne participovala," uviedla tajná služba.
Tri kategórie incidentov
Samotný zákon vytvára tri kategórie kybernetických bezpečnostných incidentov. Prvou je závažný kybernetický incident, druhou incident s významným dopadom a napokon incident, ktorý závažne znižuje kybernetickú bezpečnosť.
Pri určovaní závažnosti sa vychádza z európskej smernice NIS, ktorá sa má cez právnu normu dostať do našej legislatívy.
Táto smernica predstavuje prvú celoeurópsku legislatívnu úpravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa zameriava na posilnenie právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov, zvyšuje ich vzájomnú koordináciu a predstavuje bezpečnostné podmienky pre kľúčové sektory.
Nedostatočná bezpečnosť sietí
NBÚ v rámci dôvodovej správy k zákonu konštatuje, že nedostatočná bezpečnosť sietí a informačných systémov môže ohroziť kontinuitu poskytovania základných služieb, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie štátu.
"V dôsledku toho, môžu prestať fungovať podstatné funkcie celej spoločnosti, ako je prerušenie dodávok elektriny, plynu, pitnej vody či vyradenie dopravných spojení. V závislosti od sily, rozsahu útoku a dopadov kybernetického bezpečnostného incidentu môžu následky viesť až k stavu ohrozenia celej spoločnosti," varuje úrad.
V prípade takéhoto závažného zníženia stavu kybernetickej bezpečnosti vyhlasuje NBÚ stav kybernetického ohrozenia, o čom bude verejnosť informovaná prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov.
Aby štát získal pre prácu v tejto sfére kvalitných ľudí, návrh zákona umožňuje priznať osobitný príplatok za vykonávanie špecializovaných činností na úseku kybernetickej bezpečnosti zamestnancovi až do výšky 90 percent platovej tarify.
"Štát tak dostáva možnosť zamestnať špecializovaných odborníkov a konkurovať súkromným zamestnávateľom," uviedli predkladatelia.
Kybernetická ochrana štátu
Pellegrini nedávno uviedol, že oblasť kybernetickej bezpečnosti je nekonečný príbeh vyžadujúci si neustálu adaptáciu na aktuálne veci, ktoré v kybernetickom priestore vznikajú.
"Slovenská republika sa touto témou zaoberá dlhšie, bývalá vláda schválila stratégiu kybernetickej bezpečnosti, akčný plán, v ktorom sú pomenované aj konkrétne záležitosti a ktorý predpokladá aj prijatie zákona. Ten vychádza z našich vládnych dokumentov aj z európskych predpisov," vysvetlil s tým, že Slovensko musí byť pripravené aj na cielený útok na našu krajinu zo strany iného štátu, hekerov, vydieračov či teroristov.
V tejto súvislosti sa podpredseda vlády domnieva, že výdavky na obranu vo výške 1,6 percenta HDP by mali už zahŕňať aj výdavky na kybernetickú obranu štátu. Riziko kybernetického útoku na krajinu totiž považuje za reálnejšie než klasický vojenský útok.
