Často sa kazia a za bežnými autami nestíhajú. Na Jawe Pionier aj iných starších motorkách prešiel Banskobystričan MAREK SLOBODNÍK Južnú Ameriku, cestu z Austrálie do Thajska a pred mesiacom sa vrátil zo šesťčlennej expedície po Afrike. Napriek problémom si cesty na pionieri nevie vynachváliť.
Kedy vám prvýkrát zišlo na um, že motorkou môžete ísť aj na dlhšiu cestu? Bola inšpiráciou vaša prvá cesta po Slovensku?
„Odmalička sme s kamarátom Rasťom boli motorkármi, aj keď na papieroch sme ich nemali. Povedali sme si, že musíme spraviť riadnu výpravu na motorke, je jedno kde. Hovorili sme si, že by to mohlo byť okolo Slovenska, ale nemali sme ani motorku, ani peniaze.
Najlacnejšia motorka s dokladmi bol vtedy pionier, tak sme si kúpili ten. Bol to skvelý zážitok, ešte boli slovenské koruny, týždeň sme si to užívali.
Potom sme chceli viac. Najskôr sme išli väčšia partia do Rumunska, opäť na pionieroch, a potom nasledoval Kazachstan. Pôvodne sme chceli vyraziť na lepších motorkách, ale ako sa cesta blížila, tak sme mali buď peniaze na cestu, alebo na lepšiu motorku. Aj poslednú expedíciu do Afriky by sme dali na novších motorkách, ale už sme verní pionieru. Chceli sme tiež ukázať, že aj keď mladí snívajú o cestovaní a nemajú peniaze, dá to sa zvládnuť.“
V čom sa vaše expedície líšili? Bolo to neskôr, keď ste už mali skúsenosti z iných krajín, jednoduchšie?
„Vtedy sme boli ešte pankáči, nič sme neriešili. Do Kazachstanu sme išli len tak – niečo vezmeme a to bude. V Afrike sme dopredu riešili všetko. Kým z Kazachstanu nevznikol ani jeden poriadny záber, pretože sme si zabudli kúpiť kartu do kamery, teraz sme mali techniku, dron, foťák, každý mal nejakú úlohu. Chceli sme cestu zdokumentovať a ukázať ju aj ostatným. Na jednej strane je to dobré, no človek si jazdu až tak neužíva. Vzniká z toho práca. Zo všetkých ciest som po tejto najviac unavený.“
Marek Slobodník v Afrike. (zdroj: Marek Duranský)
Marek Slobodník
Marek Slobodník (28) je motorkársky nadšenec a cestovateľ z Banskej Bystrice. Na Jawe Pionier prešiel do Kazachstanu, s výpravou trabantov zase na Jawe 250 prešiel Južnú Ameriku aj z Austrálie do Thajska. Na expedíciu naprieč Afrikou odišiel v januári. Tím tvoril okrem neho kameraman Martin Kochánik, ako fotograf Marek Duranský a mechanici, bratia Hurárovci. Do Kapského mesta dorazili začiatkom júna, prešli celkovo vyše 15-tisíc kilometrov a 13 krajín. Svoje projekty propaguje na facebookovej stránke Napionieri.sk
Posledné dve expedície v Južnej Amerike a z Austrálie do Ázie ste absolvovali na Jawe s partiou okolo Dana Přibáňa a jeho trabantov. Bola cesta s autami praktickejšia alebo ste mali viac voľnosti v čisto motorkárskej partii?
„Je fajn, ak idú autá aj motorky, napríklad keď prší, tak sa všetci majú kam skryť. Je to výhoda aj z hľadiska priestoru, i keď na Jawe si vždy veziem všetko sám. Viem to však porovnať z pohľadu organizácie.
Kým dve expedície riešil Dan a ja som v podstate sadol na motorku a šiel, teraz som bol organizátorom ja a riešil som všetko. S trabantmi som voči nikomu nemal zodpovednosť, tu som ju mal voči všetkým.
Chcel som náš tím dotiahnuť do konca, chcel som, aby sa nikomu nič nestalo a aby boli všetci spokojní.“
Na cestu do Afriky ste brali dva náhradné motory, dvaja z vášho tímu boli mechanici. Nehovoríte si niekedy – prečo som si, preboha, nevzal aspoň o trochu lepšiu motorku?
„Áno, niekedy si to človek povie. V Tanzánii sme išli päťsto kilometrov na nespevnenej ceste, celkom dobrá, no hrboľatá. Kým na pionieri môžete ísť dvadsiatkou, sem tam štyridsiatkou, na veľkej motorke by si to človek užíval.
Nadávate si, keď vidíte pekný výjazd. Počítate s tým, že tá motorka nejde rýchlo, no najhoršie je, že nevie ísť rýchlo v teréne. Navyše bola preťažená – motorka má 65 kíl, 70 kíl mal náklad plus mojich 90 kíl. Veľakrát sme si povedali, mať tu tak lepšiu motorku alebo auto, veď nám stále pršalo.“
Šéf trabantej výpravy: Tichomorie bol masaker, išlo nám o život Čítajte Prešli ste Južnú Ameriku, Austráliu aj Áziu. Bola teda Afrika váš dlhodobý plán?
