Ako vnímate fenomén výmeny názorov ľudí cez sociálne siete, ktorú vidia stovky ďalších užívateľov?
"Na facebooku sa odohrávajú celkom dramatické veci v osobnej, partnerskej či priateľskej rovine a v poslednom čase naozaj sledujem, že ľudí, ktorých sa to týka, to dokáže silno zasiahnuť, najmä negatívne. Ľudia zároveň stále nevnímajú, že keď sedia sami doma a píšu na facebook, môžu to potenciálne sledovať stovky či tisíce iných ľudí, čo by sa normálne nedialo. Keby sme si aj rovno sadli do kaviarne a urobili počas rozhovoru nejaký rozruch, uvidí nás možno päť či desať ľudí. Je zaujímavé, že ľudia sa púšťajú do týchto vecí v taktom superverejnom priestore, ako sú sociálne siete."
Ako je možné, že to nevnímajú? Nevedia, že ak sú ich príspevky verejné, môže sa k nim dostať ktokoľvek?
"Ide o fenomén, ktorý je tu možno desať rokov. V minulosti platilo, že keď človeka nevidím, nemôžem s ním ani komunikovať. Môžem mu síce poslať list, kým však dostanem odpoveď, trvá to. Telefón komunikáciu na diaľku už umožňoval, ale zväčša to bolo doma, najprv cez pevné linky. Ani v autobuse väčšina ľudí netelefonuje, lebo jeho hovor môžu druhí počuť. Tu sa ľudia naučili vnímať okolie, lebo vidia iných. Náš mozog je vybavený tak, že keď zdieľam nejaké intímne informácie a na okolí sú ľudia, prestanem hovoriť. Ale keď človek sedí sám doma v obývačke a ťuká do klávesnice počítača, nemá senzory na to, aby mu povedali, že je ďalších sto ľudí, ktorí to môžu vnímať, čítať a hodnotiť."
Nezohráva u niektorých užívateľov rolu aj exhibicionizmus?
