BRATISLAVA. Otvorený súdny aktivizmus, servilnosť sudcov k názorom parlamentu či Potemkinova dedina v právnom systéme. Dvaja sudcovia Ústavného súdu Peter Brňák a Milan Ľalík tak zhodnotili rozhodnutie sudu, ktorý pred mesiacom potvrdil zrušenie Mečiarových amnestií
Brňák je bývalým poslancom HZDS Vladimíra Mečiara, Ľalík bol zas v čase, keď pôsobil na Najvyššom súde, považovaný za pravú ruku Štefana Harabina, kedysi ministra za HZDS.
K nálezu súdu o marcovej novele ústavy pripojili spoločné odlišné stanovisko. Kompletné zdôvodnenie rozhodnutí aj odlišné stanoviská zverejnil Ústavný súd takmer presne mesiac od svojho verdiktu.
„Prostredníctvom tohto rozhodnutia sa otvorila Pandorina skrinka spätného pôsobenia práva, narušenia princípu deľby moci a ešte väčšej frustrácie nespokojnej verejnosti,“ tvrdia Brňák s Ľalíkom. Ďalej kolegom vyčítajú nadprácu či porušenie zákazu retroaktivity.
Brňákov postoj bol známy už vopred, keďže ešte v čase, keď bol poslancom HZDS, o rušení amnestií vyhlásil, že ide o „vyprážanie snehových gulí“.
Na nedávnej zmene ústavy podľa dvojice najviac získal parlament. Tvrdí, že v budúcnosti by mohol podobne postupovať zakaždým, keď nebude spokojný s rozhodnutím Ústavného súdu.
„V rovine individuálnej ochrany ľudských práv sme sa opäť raz dozvedeli, že existujú osoby, ktorým je možné odňať, respektíve poprieť ich práva a slobody len preto, že súčasná parlamentná väčšina (podporená verejnou mienkou) si to tak želá,“ napísali Brňák s Ľalíkom.
Kolegom vyčítajú, že viac ako právne argumenty pri rušení amnestií vyslovujú vlastné dohady a preberajú „všeobecne dostupné informácie“. Varujú, že rozhodnutie väčšiny sudcov "dať verejnosti biankošek na rozhodovanie o takých veciach, ktoré by riešiť vôbec nemala", môže v budúcnosti dopadnúť zle.
„Predkladaný názor väčšiny Ústavného súdu bude môcť byť zneužitý na politické či iné ciele, ktoré je dnes len veľmi zložité predpokladať. Môžu byť aj nemorálne, neústavné či násilné,“ napísali sudcovia.
