JESSICA MCCABE má od detstva syndróm ADHD a na svojom youtube kanáli, ktorý sledujú z celého sveta vrátane Slovenska, radí, ako plnohodnotne žiť s touto diagnózou. ADHD podľa nej pričasto diagnostikujú mladým chlapcom a zároveň primálo ženám.
Kedy ste si uvedomili, že ste odlišná a v čom?
„To, že som iná, som si uvedomovala už veľmi skoro, ale ADHD mi diagnostikovali až ako dvanásťročnej. Mám diagnostikované kombinované ADHD – kombináciu nesústredenosti, hyperaktivity a impulzívnosti, ktorú má väčšina chorých s ADHD. Už ako malá som nezapadala medzi rovesníkov. Každý bol veľmi spoločenský, chcel sa hrať, no ja som bola veľmi hanblivá, zasnená, neposedná, v spoločnosti som sa cítila veľmi nepríjemne, nikam som nechodila bez knihy. Bola som posadnutá učením a vôbec som nevyhľadávala hry a priateľov. Na ihrisku som nevedela, čo mám s tými ľuďmi robiť, tak som si len čítala. Rovesníci ma považovali za čudnú a priatelia si zo mňa uťahovali. Dlho som si myslela, že mám takú osobnosť. Našťastie ku mne deti neboli naozaj zlé, ale nebola som obľúbená. Už ako desaťročná som si uvedomovala , že som druhá najmenej populárna osoba v triede.“
Prijala rodina vašu diagnózu od začiatku, alebo mali problém sa s tým vyrovnať, hanbili sa?
„Mala som šťastie, že mojej tete diagnostikovali ADHD ako prvej. Podobne ako mnohým iným ženám jej ho diagnostikovali po tom, čo zistili, že týmto syndrómom trpí jej syn. Uvedomila si, že má podobné problémy a potom si aj moja mama všimla, že podobné symptómy mám aj ja. Už sa vedelo, že je to genetické a nikto mi nenaznačoval, že je to moja chyba, nehanbila som sa za to. Moja mama to veľmi dobre chápala, sama učila deti so zdravotným znevýhodnením. Môj otec sa s tým vyrovnával ťažšie, pochádzal z rodiny, kde sa všetko riešilo lepšou disciplínou. Nikdy o tom so mnou nehovoril. No mama mi vybavila liečbu, ktorú som potrebovala.“
Čo spôsobuje ADHD? Je hlavne geneticky dané, alebo k tomu prispieva aj moderný životný štýl s nedostatkom pohybu?
„Ešte stále nie je celkom jasné, čo ADHD spôsobuje. Je to však do veľkej miery dedičné. Ak ho diagnostikujú dieťaťu, je veľká šanca, že ho má aj jeden z rodičov. Je možné, že majú na to vplyv externé faktory, ale už vieme, že za tým nie je nesprávna výchova, nedostatok disciplíny, ani priveľa cukru v strave. Môžete ho tiež dostať, keď si udriete hlavu. Z väčšej časti však ide o genetiku.“
Dostali ste sa pre svoje ochorenie do trápnych situácií?
„Do mnohých. Som dosť impulzívna. Napríklad som ako čašníčka dostala návrh, aby som prišla na pohovor do jednej firmy. Stala by som sa obchodníčkou, mala by som vlastný stôl aj firemné auto. Zdalo sa mi to super. Dali mi ponuku, no povedali mi, že je tam problém. Odobrali mi vraj vodičský preukaz. Ani som o tom nevedela. Uhradila som pokutu, ale nezaniesla som potvrdenie úradom, tak mi ho odobrali. Preto som tú prácu nedostala.“
Také niečo sa môže stať každému, nie?
„Všetci zažívajú symptómy ADHD. Rozdiel je v tom, nakoľko to negatívne vplýva na váš život, ako často sa vám to stáva, počas akého dlhého obdobia. Mozog chorého s ADHD má nedostatok vzruchov zvnútra, a preto sa snaží ich získať z vonkajšieho prostredia. Stáva sa mi napríklad, že idem k priateľom pozerať televíznu šou a zaspím uprostred. Musia predo mňa postaviť jedlo, aby som nezaspala. Sú to maličkosti, ktoré sú však v spoločnosti skutočne trápne.“
