Je pondelok šesť hodín ráno a Andrej Žitňan práve prichádza do práce v bratislavských Podunajských Biskupiciach. Na budúcej stavbe bratislavského obchvatu ožíva ruch.
Nie sú to však stavebné stroje, ale robotníci, študenti a tím vedcov pod vedením Milana Horňáka zo spoločnosti Via Magna.
Pracujú na jednom z najrozsiahlejších pohrebísk zo včasného stredoveku objavených na území Slovenska. Keramika, sklenené koráliky, bronzové šperky, náušnice, náramky, nože, zvieratá, 485 hrobov. Všetko nasvedčuje tomu, že archeológovia sa prekopali až do obdobia Avarského kaganátu datovaného do 8. storočia nášho letopočtu.
Kto prv príde, ten prv kope
Andrej nie je ranné vtáča, z postele ho vytiahol strach, či vzácne pohrebisko, objav, ktorý sa podarí raz za život, nenašiel okrem nich aj niekto iný. S napätím vstával každé ráno.
„Na Slovensku máme veľký problém nielen so zlodejmi, ale aj so samozvanými amatérskymi archeológmi, teda ilegálnymi hľadačmi starých predmetov. Práve v okolí Bratislavy boli prípady, keď v noci navštívili archeologicky skúmanú lokalitu a odniesli si cenné kovové predmety. Preto musíme pracovať v utajení,“ vysvetľuje archeológ Andrej Žitňan, ktorý pracoval na výskumoch v Poľsku, Nemecku, Maďarsku a Rusku.
Najväčšiu hodnotu má strieborná minca Carlvs Magnus, ktorých je na svete len pätnásť kusov. Karol Veľký ich dal vyraziť v rokoch 771 až 793 vo francúzskom meste Melle, no u nás minca už nefungovala ako platidlo, bola prerazená a používali ju ako prívesok na náhrdelníku.
Raz za štyridsať rokov
Archeologické práce trvali päť mesiacov, no prvé správy sa začali objavovať až koncom júna tohto roka. Pritom o nálezisku sa vedelo roky. Na začiatku stála projektová príprava obchvatu, ktorá zahŕňala aj vyhodnotenie archeologického potenciálu danej lokality.
„Na začiatku sa robia sondáže pod ornicu, ktoré zisťujú, či sa tam nenachádza nejaká archeológia. Väčšinou sú to uhlíky alebo kostičky,“ vysvetľuje Žitňan.
Výsledkom sondáže boli náznaky o stredovekom sídlisku. No keď po odkrývaní ornice našli kus čelovej kosti, pochopili, že nebudú odkrývať len sídlisko. Najskôr našli 80 hrobov a odhadovali, že vo výsledku by ich mohlo byť trikrát toľko.
Nakoniec ich bolo 485 a nálezisko sa stalo druhým najväčším a najvýznamnejším na našom území z obdobia 8. storočia. Väčší bol už len nález spred osemdesiatich rokov v Devínskej Novej Vsi, kde odkryli približne 800 hrobov. Pre generáciu dnešných archeológov je však prínosnejší tohtoročný objav, pretože ním môžu sami prispieť do učebníc histórie.
„Je to pre nás unikátna šanca, lebo dnes už má archeológia iný prístup k veciam a môžeme využiť nové technológie. Podobné lokality sa u nás skúmali naposledy pred štyridsiatimi rokmi, no nemohli sme sa na tom zúčastniť, keďže vtedy väčšina z nás ešte ani nežila,“ hovorí Žitňan.
Čakajú ich roky práce
Tím sa skladal zo šiestich archeológov a množstva dobrovoľníkov. Prišli odborníci z Česka a zo Slovinska a ku koncu výskumu sa pridala aj profesorka Darja Grosman so študentmi z Ľubľanskej univerzity. Ak by neprišli študenti archeológie a histórie z Katedry antropológie Univerzity Komenského a nepracovalo sa aj cez víkendy a sviatky, výkop by trval násobne dlhšie.
Postup bol jasný. Najskôr hroby predkopať, potom ich vykopať úplne a začistiť až na skelet.
