Jakub Ptačin dokonalo napĺňal predstavu úspešného mladého človeka. V dvadsiatich troch rokoch pravidelne prednášal na konferenciách, objavoval sa na titulných stránkach časopisov, bol doktorandom na vysokej škole.
Jeho video z TEDxBratislava si na youtube pozrelo viac ako 130-tisíc ľudí, časopis Forbes ho zaradil medzi 30 pod 30, neskôr sa stal laureátom ceny Via Bona, spoluzakladal iniciatívu Slovensko.Digital a dalo by sa pokračovať ďalej.
Lenže Jakub vyhorel.
Nádor v hlave
Začala ho bolieť hlava, rozostroval sa mu zrak, mal problémy sústrediť sa a spával rekordne veľa. Niekedy bol v posteli až šestnásť hodín v kuse a oči potreboval zavrieť aj cez deň.
„Počas práce som sa chodil vyspať na záchod. A keď som išiel domov na Oravu, musel som zaparkovať auto na odpočívadle a chvíľu si pospať, aj keď som v noci spal normálne dvanásť hodín,“ spomína.
Keď únava neprechádzala ani po dvoch mesiacoch, rozhodol sa diagnostikovať si chorobu sám. Do Googlu napísal, ako sa cíti a o pár sekúnd vedel, čo mu je. Nádor v hlave. Skončil som, povedal si.
Diagnóza neznela príjemne, navštívil radšej odborníkov. Výsledok ukázal, že bol omnoho horší lekár ako dizajnér. Po druhom vyšetrení sa z nádoru stalo vyhorenie a z plného programu prázdny kalendár.
Pracovné stretnutia a uzávierky nahradilo jediné slovo: Oddych. Neurologička mu odporučila zvoľniť na týždeň až dva a tlak z preťaženia by sa vraj mal stratiť. Mala pravdu.
Po desiatich rokoch intenzívnej práce v kreatívnom priemysle si doprial voľno. Odvtedy prikladá oddychu rovnakú dôležitosť ako práci.
