Do Súdnej rady pribudol v novembri ako nominant prezidenta Andreja Kisku a ako jeden z mála nesudcov, ktorí v 18-člennom zbore sedia. S väčšinovým názorom, že radu by mal viesť sudca, PAVOL ŽILINČÍK nesúhlasí. Vyberať by sa malo najmä podľa etických kritérií, prízvukuje právnik, ktorý pôsobil v organizácii Via Iuris, ako poradca na americkej ambasáde a dnes pracuje v kancelárii ombudsmanky.
Vidíte v čerstvo obmenenej Súdnej rade vhodného kandidáta na jej šéfa?
„Pri voľbe predsedu by mali zohrať rolu dve okolnosti - či kandidát preukázal v minulosti dostatok integrity a tiež schopnosti zvládať ťažké situácie. Myslím si, že na prvom mieste mala byť práve otázka etiky a hodnotového zamerania. Na Slovensku to však zatiaľ nehrá prvé husle.“
V Súdnej rade prevláda názor, že by ju mal viesť sudca, a to taký, ktorého do rady zvolili sudcovia. Stotožňujete sa s tým?
„Nemyslím si, že to je nevyhnutná podmienka. Viem o krajinách, kde Súdne rady vedú nesudcovia, napríklad v Slovinsku. Zdá sa mi, že na Slovensku vznikol zvláštny jav, k čomu možno prispela masívna a z veľkej časti legitímna kritika súdnictva. Viedla k ešte väčšiemu zomknutiu sudcov. Aj viacerí z úspešných kandidátov do Súdnej rady mali vo svojich prezentáciách heslá ako 'Budem obhajovať nezávislosť súdnictva, aj keď sa to médiám, politikom a tretiemu sektoru nebude páčiť'. To je signál, ktorý nie je úplne v poriadku. Ak vznikol u sudcov pohľad, podľa ktorého spolu musia držať, lebo všetci sú proti nim, tak je to chyba, pretože sa potom nedá nájsť spoločné riešenie.“
S voľbou šéfa Súdnej rady na Jankovskú nepočkajú Čítajte Zatiaľ to ešte nepochopili?
