Po zvolení za riaditeľa RTVS ste povedali, že medzi prvými sa chcete stretnúť s ministrom kultúry Marekom Maďaričom. Už ste sa stretli?
„Áno, už minulý týždeň v pondelok. Bolo to veľmi priateľské stretnutie, kde sme si povedali, akým spôsobom by sme mohli spolupracovať, ako sa budem snažiť viesť RTVS, čo všetko nás čaká, treba napríklad pripraviť rámcovú zmluvu so štátom na roky 2018 až 2022.“
Rozprávali ste sa aj o jeho návrhu zmeniť voľbu šéfa RTVS, s ktorou prišiel po vašom zvolení a odôvodnil ju tým, že pri vás prevážila politika nad odbornosťou? Čo hovoríte na to, že nového riaditeľa by mali voliť osobnosti mimo politiky?
Jaroslav Rezník
- Od roku 1993 pôsobil vo funkcii riaditeľa Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu v Košiciach. V roku 1997 za vlády Vladimíra Mečiara sa stal riaditeľom Slovenského rozhlasu. Vo funkcii pôsobil do roku 2005. Od roku 2009 pôsobí vo funkcii generálneho riaditeľa TASR. Za šéfa RTVS ho zvolili 95 hlasmi poslanci v parlamente.
„O tom sme sa nerozprávali. Ale dovolím si tvrdiť, že nie mojou vinou prevážila politická diskusia nad odbornou.
V tomto segmente pôsobím takmer štvrť storočia, volili ma parlament aj rady. Každá voľba je v konečnom dôsledku politická a taká vždy aj bude.“
Maďarič pri svojom vyhlásení odkazoval na Bélu Bugára z Mosta, ktorý vás najprv odmietal a pred druhým kolom povedal, že kvôli Mikovi si koalíciu rozbíjať nebudú. Bugár vtedy hlasy pre vás nevylúčil pod podmienkou, že dostanú garanciu v oblasti menšinového vysielania a objektívneho spravodajstva. Dali ste mu takéto garancie?
„Všetky moje garancie sú obsiahnuté v mojom projekte. Aj otázky, ako sa má rozvíjať rádio Patria. Rovnako, ako sa budem snažiť, aby bolo objektívne a dôveryhodné spravodajstvo v slovenskom jazyku, platí to aj pre spravodajstvo a publicistiku v jazykoch národnostných menšín.
My sme sa snažili do roku 2005 rozvíjať Patriu ako plnoformátový okruh. Keď niekde začínate, nemôžete ísť z malého objemu hneď na 24 hodín, lebo na to nemáte podmienky. Momentálne je ten vysielací čas dlhší a budem mať ambíciu ho ešte rozšíriť. Ale na to treba vyškoliť ľudí.“
Hovorili ste o tom pred druhým kolom s predstaviteľmi Mosta?
„Nestretol som sa s predstaviteľmi Mosta-Hídu ani s ich podporovateľmi alebo rozhlasovými redaktormi. Je však prirodzené, že keďže v tom čase bola v parlamente výročná správa o činnosti TASR a pán Bugár je členom výboru pre kultúru a médiá, stretol som sa s ním.
Pýtal sa ma aj na správu o činnosti a ja som zasa hovoril, že som nikdy nechcel zrušiť Patriu, veď som ju sám zakladal. Ale nedošlo tam k ničomu takému, že ty nám splníš toto a my ťa budeme voliť.“

Volili vás aj extrémisti z ĽSNS. Ako vnímate ich podporu?
„Vážim si každý hlas, ktorý som dostal, lebo je podľa mňa slušné za ne poďakovať. Súčasne som povedal, že nijakým spôsobom neodsudzujem ani tých, ktorí ma nevolili, a budem sa snažiť profilovať RTVS tak, aby videli, že je to normálna, zdravá, progresívna a dôveryhodná inštitúcia.“
Je tá slušnosť namieste aj v prípade tých, ktorí popierajú holokaust či kádrujú ľudí podľa židovského pôvodu?