BRATISLAVA. Súdna rada SR sa musí vysporiadať s tým, akým spôsobom bude voliť svojho nového predsedu. V reakcii na zmenu zákona o Súdnej rade SR, ktorá je účinná od 1. júla to vyhlásilo ministerstvo spravodlivosti. Voľba by už nemusela byť tajná ako v roku 2014, ale len neverejná.
Meno nového lídra slovenskej justície by malo byť známe v utorok (11.7.). Na tento deň zvolal volebné zasadnutie Súdnej rady Ján Havlát, ktorý ju ako vekovo najstarší člen dočasne vedie po tom, ako sa skončilo funkčné obdobie doterajšej šéfky Jany Bajánkovej.
Smer odporuje Žitňanskej, do Súdnej rady tlačí štátnu tajomníčku Čítajte Ministerstvo: Úplne rovnaký režim
Od začiatku júla vstúpil do praxe reformný balík sudcovských zákonov, ktorý presadila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Z ustanovení týkajúcich sa predsedu Súdnej rady v zákone vypadla veta, že voľba jej predsedu sa vykonáva tajným hlasovaním.
Odteraz tak už platí len ustanovenie, že hlasovanie Súdnej rady je verejné, a to neplatí pre hlasovania o personálnych otázkach, okrem iného aj pri rozhodovaní o návrhu na vymenovanie a odvolanie predsedu Súdnej rady. TASR sa ministerstva opýtalo, či legislatívna zmena znamená, že voľba šéfa Súdnej rady už nebude tajná, ako to bolo v minulosti, ale len neverejná.
"S tým sa musí vysporiadať Súdna rada SR tak, ako sa s tým musela vysporiadavať aj doteraz, pretože v tomto prípade ide o úplne rovnaký právny režim ako v prípade ďalších rozhodnutí, ktoré robí ako neverejné," odpovedal na otázku hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.
Žitňanská: Očakávam, že moje návrhy nevypitvú a schvália Čítajte Doteraz tajné hlasovanie
Zákon hovorí o neverejnosti hlasovania aj v prípadoch, kedy Súdna rada rozhoduje o návrhu na vymenovanie a odvolanie sudcu, predsedu Najvyššieho súdu SR či pri voľbe a odvolávaní predsedov disciplinárnych senátov. Tu všade doteraz rozhodovala tajným hlasovaním, kedy jej členovia za zatvorenými dverami hlasovali prostredníctvom lístkov. Nikto nemohol zistiť, ako ten-ktorý člen Rady hlasoval.
Ustanovenie o neverejnosti personálnych hlasovaní pribudlo v zákone v roku 2014, presadili ho poslanci Národnej rady SR za Smer-SD Boris Susko, Anna Vitteková, Otto Brixi a Anton Martvoň. Vládni poslanci pridali aj ustanovenie o tom, že voľba predsedu Súdnej rady sa vykonáva tajným hlasovaním.
Zmena v zákone sa udiala krátko pred voľbou predsedu Súdnej rady, v ktorej uspela Jana Bajánková. Vyslovilo sa za ňu desať z celkovo 17 členov Rady, ktorí mali právo voliť.
