BRATISLAVA. Schválenie deklarácia o zvrchovanosti Slovenska v roku 1992 v Slovenskej národnej rade (SNR) rozpad spoločného štátu Čechov a Slovákov neurýchlilo. V tej dobe bolo už viac-menej jasné, že Československo ako spoločný štát skončí.
ČTK to povedal bývalý slovenský prezident Ivan Gašparovič, ktorý bol pred 25 rokmi predsedom SNR.
„Predstavovali sme si oveľa voľnejšiu federáciu, než bola do tej doby. Boli sme si vedomí, že právnu záväznosť táto deklarácia nemala, ale mala svoje opodstatnenie – informovali sme občanov, na akých princípoch bude ústava Slovenskej republiky, ktorú sme v septembri prijali,“ uviedol Gašparovič.
Dodal, že Slovensko malo vlastnú ústavu, napriek tomu, že bolo súčasťou federácie.
Deklarácia o zvrchovanosti
SNR v deklarácii zo 17. júla 1992 okrem iného vyhlásila zvrchovanosť ako základ suverénneho štátu a prihlásila sa k prirodzenému právu slovenského národa na sebaurčenie. V rovnaký deň vtedajší československý prezident Václav Havel ohlásil abdikáciu.
„V tej dobe sa rodila aj nová Európa. Záležalo nám na tom, aby sme tej novej Európy, ktorá sa vytvorí, súčasťou,“ uviedol Gašparovič, ktorý bol prezidentom Slovenska v rokoch 2004 až 2014.
Tlak na rozdelenie Československa bol podľa Gašparoviča z českej strany nakoniec silnejší. „Mal som dojem, že Česi boli v pozícii, že niečo svoje strácajú. Vzťah toho pochopenia, že sme dva národy, tam nakoniec nebol,“ povedal.
Spoločný štát Čechov a Slovákov na konci roku 1992 zanikol. Podľa Gašparoviča sú ale vzťahy medzi oboma krajinami i občanmi teraz lepšie ako v minulosti.
„Som veľmi rád, že vzťahy medzi predstaviteľmi oboch štátov sú pozitívne a že si vzájomne dokážeme z hľadiska medzinárodného postavenia pomáhať. Čo ma osobne teší ešte viac je, že vzťahy medzi občanmi sú oveľa priateľskejšie a úprimnejšie, ako boli skôr,“ povedal slovenský exprezident.
Deklarácia rozdelila politikov
Rokovania o deklarácii o zvrchovanosti rozdelili slovenskú politickú scénu na dva tábory. Napríklad niekdajší disident Ján Čarnogurský či neskorší slovenský premiér Mikuláš Dzurinda ako poslanci SNR za kresťanských demokratov patrili k menšinovému táboru snemovne, ktorý hlasoval proti deklarácii.
„Bolo to tak trochu sklamanie z tých politických strán, ktoré po revolúcii dominovali. Naraz po voľbách v roku 1992 stratili svoje pozície. Vtedy neboli tí, ktorí s deklaráciou a perspektívou Slovenska prídu, a preto naznačovali svoje sklamanie touto formou protestu,“ reagoval Gašparovič na nesúhlas časti poslancov SNR s deklaráciou o zvrchovanosti.
Gašparovič v tom čase pôsobil v Hnutí za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara, ktoré v roku 1992 na Slovensku presvedčivo vyhralo voľby. O desať rokov neskôr Gašparovič z HZDS vystúpil.
