SME
Piatok, 14. máj, 2021 | Meniny má BonifácKrížovkyKrížovky

Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií

Washington 10. januára (TASR) - Vplyvný americký denník Washington Times informoval v stredu o varovaní, ktoré tlmočil veľvyslanec USA v Bratislave Ronald Weiser v súvislosti s možným návratom Hnutia za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara k moci

 

Washington Times sa vracia k americkému varovaniu pred Mečiarovým

návratom

 

Washington 10. januára (TASR) - Vplyvný americký denník Washington

Times informoval v stredu o varovaní, ktoré tlmočil veľvyslanec USA

v Bratislave Ronald Weiser v súvislosti s možným návratom Hnutia za

demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara k moci.

 

Washington Times rekapituluje vyjadrenia veľvyslanca Weisera

pre bratislavský denník Pravda. Americký veľvyslanec sa domnieva, že

odmietnutie Slovenskej republiky zo strany Severoatlantickej aliancie

by pravdepodobne zničilo slovenské nádeje na prijatie do Európskej

únie.

 

Americký denník píše, že Spojené štáty považujú pána Mečiara za

autoritárskeho demagóga a poznamenáva, že Vladimíra Mečiara nahradil

na čele vlády Mikuláš Dzurinda. Podčiarkuje však, že Mečiarove Hnutie

za demokratické Slovensko získalo vo voľbách v roku 1998 viac hlasov

ako každá iná politická strana. Nestačilo to však na zostavenie

vlády. "Avšak Mečiarova strana," dodáva denník Washington Times,

"bude predstavovať aj v jesenných voľbách pre pána Dzurindu volebné

nebezpečenstvo".

 

Americký veľvyslanec v Bratislave, píše ďalej denník, tlmočil

podľa správ viac ako len číre varovanie, že slovenské členstvo v NATO

bude závisieť na slovenských voľbách. Ak z volieb vzíde vláda, ktorej

hodnoty sa budú stotožňovať s hodnotami uznávanými NATO, potom bude

Slovensko pozvané. Avšak ak sa Slovensko nestane členom NATO, vstup

Slovenska do Európskej únie bude podstatne oneskorený, ak sa vôbec

realizuje.

 

Washington Times pripomína, že Mečiar sa postavil do pozície

rozhodného stúpenca NATO aj Európskej únie a cituje z jeho prejavu

minulý mesiac, v ktorom okrem iného povedal, že NATO aj Európska únia

majú veľký význam pre stabilitu v strednej Európe a tlmočil

stanovisko, podľa ktorého teroristické útoky na Spojené štáty dali

NATO novú bezpečnostnú dimenziu systému kolektívnej obrany

 

 

ČR v roku 2001 zaznamenala rekordných vyše 18.000 žiadostí o azyl

 

Praha 10. januára (TASR) - Rekordných 18.082 žiadostí o udelenie

azylu v Českej republike zaznamenali české úrady za rok 2001. O azyl

v ČR v minulom roku požiadalo 387 občanov Slovenska.

 

Ako pre TASR potvrdila hovorkyňa Ministerstva vnútra ČR Marie

Masaříková, ide o výrazný nárast oproti roku 2000, keď o azyl

požiadalo 8788 cudzincov.

 

Počet slovenských občanov žiadajúcich azyl v ČR sa tak od roku

1993 zvýšil na 1159. Národnosť žiadateľov české ministerstvo vnútra

nezverejňuje, ale drvivá väčšina žiadateľov zo SR je rómskeho pôvodu.

 

Žiadnemu zo slovenských občanov české úrady doteraz azyl

neudelili a najviac slovenských žiadostí Praha zaznamenala v roku

2000, keď o azyl požiadalo 723 Slovákov.

 

Azyl v Českej republike v roku 2001 hľadalo 18.082 cudzincov.

Najviac žiadateľov o azyl v ČR je z Ukrajiny - dovedna 4413. Hneď za

Ukrajinou v štatistikách nasleduje Moldavsko, odkiaľ pricestovalo

2458 nových žiadateľov.

 

Ďalej je to Rumunsko so 1847 žiadateľmi a Vietnam s 1525

azylantmi. Medzi ďalšie krajiny, odkiaľ do ČR prichádzajú žiadatelia

o azyl sa objavujú Irak, Irán, Afganistan, Gruzínsko, Rusko, Kongo

a ďalšie krajiny.

 

Česká republika od roku 1990 do roku 2001 vyhovela 2114

žiadostiam o azyl z celkového počtu 51.975. V minulom roku to bolo 83

kladne vybavených žiadostí - 25 z Bieloruska, desať z Iránu, po

deväť z Afganistanu a Juhoslávie, päť z Kazachstanu a ďalších.

V porovnaní s rokom 2000, keď Praha udelila azyl 133 osobám, počet

kladne vybavených žiadostí mierne klesol.

 

Počet žiadateľov o azyl v ČR má podľa Masaříkovej jednoznačne

stúpajúcu tendenciu. "Jedným z dôvodov je, že cudzinci využívali

azylovú procedúru na legalizáciu pobytu na území ČR za iným účelom,

ako bolo získanie azylu," dodala.

 

Túto situáciu by mohla pomôcť vyriešiť novela azylového zákona,

ktorá vstúpi do platnosti 1. februára. "Jednou z jej úloh bolo znížiť

práve zneužívanie azylovej procedúry," zdôraznila Masaříková, podľa

ktorej novela neprináša sprísnenie azylového konania. Umožní však

napríklad zrýchlenie konania u žiadostí, ktoré sú zjavne neodôvodnené.

 

 

Mádl slávnostne odovzdal maďarské preukazy slovenskej rodine

 

Budapešť 10. januára (TASR) - Maďarský prezident Ferenc Mádl dnes

v Budapešti udeľoval prvé tzv. maďarské preukazy etnickým Maďarom zo

susedných krajín.

 

Ich príjemcami sa stali aj členovia rodiny inžiniera Roberta

Takácsa z južného Slovenska. Maďarský prezident pri tejto

príležitosti uviedol, že sa tým dosiahol "veľký pokrok v oblasti

kultúrnej a jazykovej súdržnosti." Zároveň skonštatoval, že

medzičasom sa už podarilo presvedčiť väčšiu časť sveta o tom, že za

prijatím tohto zákona stojí potreba spolupatričnosti.

 

Inžinier Takács zdôraznil, že tento dokument má preňho "vysokú

hodnotu."

 

Zákon o štatúte zahraničných Maďarov, ktorý začal platiť 1.

januára tohto roku, kritizovalo predovšetkým Slovensko a Rumunsko.

Oba štáty v ňom videli rozšírenie maďarských zákonodarných aktov na

ich územie.

 

Kontroverzný zákon poskytuje občanom hlásiacim sa k maďarskej

národnosti v susedných krajinách (okrem Rakúska) zvýhodnenie

v oblastiach ako vzdelávanie, sociálne a zdravotnícke zabezpečenie,

cestovanie, ako aj možnosť realizovať sa na trhu práce v Maďarsku.

Podľa slovenskej diplomacie však táto právna norma nerešpektuje

základné zásady medzinárodného práva a má exteritoriálnu pôsobnosť,

čo je zásah do štátnej suverenity SR. Výhrady k zákonu už vyjadrila

aj Benátska komisia a Európska únia (EÚ).

 

Rumunsko odstúpilo z niektorých výhrad po tom, čo sa maďarský

premiér Viktor Orbán a jeho rumunský partner Adrian Nastase dohodli

na niekoľkých zmenách pri používaní tohto zákona.

 

Rokovania so slovenskou stranou o používaní tohto zákona ešte

len prebiehajú.

 

 

Poľnohospodárstvo bude pri rozhovoroch krajín V4 s EÚ najtvrdším

orieškom

 

Brno 10. januára (TASR) - Najzložitejšou oblasťou pri rokovaniach

s krajinami Európskej únie bude pre štáty Visegrádskej štvorky pred

ich integráciou do únie poľnohospodárska politika. Zhodli sa na tom

dnes v Brne štátni tajomníci ministerstiev zahraničných vecí

Slovenska, Poľska, Maďarska a Českej republiky na stretnutí so

štátnym tajomníkom MZV Veľkej Británie Petrom Hainom.

 

Štátny tajomník MZV SR Ján Figeľ poznamenal, že dôležité

reformy, ktoré stoja pred Európou, by mali pomôcť vytvoriť väčšiu

mieru zjednotenia v Európe. "Krajiny Višegrádu azda vstúpia do únie

spoločne. Ak sa budeme nad našou budúcnosťou zamýšľať spoločne,

budeme dobrými architektmi Európy," dodal Figeľ.

 

"Spoločná poľnohospodárska politika únie je finančne náročná.

Kandidátske krajiny Visegrádu majú podobné pozície. V tejto fáze sa

nezaujímame o peniaze, ale o rovnosť prístupu. Bolo by zlé, keby

farmári z krajín EÚ mali lepšie podmienky ako naši poľnohospodári.

Budeme hľadať spôsob, ako sa pri integrácii začleniť do spoločnej

poľnohospodárskej politiky. To predstavuje konkrétne nároky na úniu,"

povedal maďarský štátny tajomník Zsolt Németh.

 

Všetci členovia V4 sa zhodujú, že otázka financií

v poľnohospodárskej oblasti bude mimoriadne dôležitá a chcú preto

hľadať pre budúce členské štáty čo najlepšie východiskové podmienky.

"Budeme o týchto otázkach rokovať, aby boli naše národné záujmy

ošetrené. Zhodujeme sa, že prvá by mala prísť s návrhmi EÚ. Čakáme,

čo nám na najbližšom summite únie ponúkne, potom o tom budeme ďalej

rokovať," povedal prvý námestník ministra zahraničných vecí ČR Pavel

Telička.

 

Schôdzka krajín V4 so zástupcom Veľkej Británie sa uskutočnila

z iniciatívy Ministerstva zahraničných vecí ČR a nadviazala na

schôdzku pred dvoma rokmi v Londýne. "Tieto stretnutia považujem za

zmysluplné nielen z hľadiska výmeny názorov a informácií o niektorých

aktuálnych otázkach, ale snažíme sa komunikovať lepšie s verejnosťou.

Nemalo by to byť o tom, kedy to bude, ale o našom vstupe vôbec. Dnes

treba rokovať o témach, ktoré by nás mali trápiť ako budúce členské

štáty EÚ," spresnil Telička.

 

 

Slovák, ktorý podľahol TBC, sa v Prahe stretával s Ukrajincom

 

Praha 10. januára (TASR) - Tridsaťšesťročný Slovák, ktorý na Vianoce

v Prahe zomrel na otvorenú formu pľúcnej tuberkulózy, sa v pražskej

ubytovni pravidelne stretával s ukrajinským priateľom.

 

Podľa dnešných informácií televízie Nova česká polícia nepozná

totožnosť Ukrajinca, ktorý odcestoval domov za rodinou. V ubytovni sa

mnohí ľudia zdržiavajú načierno a nikde neexistuje zoznam všetkých

užívateľov. Polícia ďalej pátra, kde muž zo Slovenska pracoval kvôli

prípadnému riziku nakazenia ďalších osôb.

 

Muža, ktorý podľahol zanedbanej TBC, záchranka odviezla 25.

decembra do nemocnice práve z ubytovne v Prahe 10. Vo vinohradskej

nemocnici asi po deviatich hodinách zomrel na pneumotorax

pravdepodobne v súvislosti s tuberkulózou, ktorá sa potvrdila.

Prednosta anestéziológie a resuscitácie Jan Pachl zdôraznil, že

pacienti tohto typu sa k nim dostávajú a nemocnica hneď po jeho

prijatí prijala potrebné opatrenia. Traja zo zamestnancov nemocnice,

ktorí prišli do styku s pacientom, kvôli prípadnému riziku

preventívne berú lieky. Nemocnica spätne zistila, že muž bol mesiac

pred hospitalizáciou vyšetrený vo vinohradskej nemocnici na internom

oddelení. Lekári do poslali na ďalšie vyšetrenia s podozrením na TBC,

kam sa však nedostavil.

 

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí
  2. Budějovický Budvar je posledný český národný podnik
  3. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  4. Najbrutálnejšie preteky sveta? Extreme E je Formulou 1 v teréne
  5. Zhodnotenie o desiatky percent. Toto sú najlepšie príležitosti na investície
  6. Niké spúšťa novú kampaň s Jánom Lašákom
  7. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  8. Vyberte sa s nami na vandrovku, navštívime Spišský hrad a Levoču
  9. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel
  10. Prečo Slováci nemajú rezervy?
  1. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí
  2. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel
  3. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  4. Budějovický Budvar je posledný český národný podnik
  5. Niké spúšťa novú kampaň s Jánom Lašákom
  6. Vyberte sa s nami na vandrovku, navštívime Spišský hrad a Levoču
  7. Nadácia COOP Jednota rozdá obciam a mestám 156 000 eur
  8. Ďalšie mesto s rýchlou a kvalitnou donáškou!
  9. Prečo Slováci nemajú rezervy?
  10. Union má novinku – Očný balík v hodnote 100 eur pre každého
  1. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku 15 386
  2. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku 12 199
  3. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 11 315
  4. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 9 400
  5. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 9 035
  6. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné 8 410
  7. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania 6 669
  8. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér 6 541
  9. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus® 5 947
  10. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál 5 221
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Upratovačky sa stali rukojemníkom sporu medzi nemocnicou a upratovacou firmou.

Firma skončila v likvidácii.

11. máj

Desiatky mŕtvych, stovky zranených.

30m

Neprehliadnite tiež

Ranný brífing SME

Prečítajte si najdôležitejšie správy.

21m
Peter Pellegrini v parlamente.

Kollár o tom takisto nepochybuje.

41m
Keď naprší, na parkovisku pri Starom moste sa z petržalskej strany tvorí obrovská kaluž.

V deviatich okresoch sa očakáva výskyt dažďa s úhrnom zrážok 35 až 50 milimetrov.

3 h
Predseda vlády SR Eduard Heger a predseda NR SR Boris Kollár počas rokovania 29. schôdze Národnej rady SR.

Keď vládli, mali možnosť to opraviť, neurobili to, tvrdí líder Smer rodina.

4 h