BRATISLAVA. Novou šéfkou Súdnej rady sa stala podľa očakávaní sudkyňa Najvyššieho súdu Lenka Praženková.
V tajnom hlasovaní jej dalo svoj hlas 12 zo 17 členov rady. Okrem nej kandidoval aj ďalší zo sudcov Najvyššieho súdu Dušan Čimo, ktorý získal tri hlasy. Obaja kandidáti sa hlasovania zdržali.
Hlasovanie bolo napokon tajné, hoci zákon po nedávnej novele ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej z Mosta-Hídu hovoril nejasne len o neverejnom hlasovaní. Znamenalo by to, že členovia rady by po vylúčení verejnosti vedeli, kto dal komu hlas.
Hoci na programe bola aj voľba podpredsedu, rada ju napokon odložila. Na jeseň by sa mali vymeniť ďalší traja jej členovia, ktorým sa končí funkčné obdobie.
Členkou by sa mohla stať aj štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, ktorú pretláča Smer. Zásadne proti je ministerka Žitňanská, ktorá pohrozila odchodom z vlády.
Oddialiť voľbu navrhol Roman Huszár, ktorý je v rade tiež nominantom parlamentu. "To je pre mňa nepochopiteľné," hovorí člen rady Jozef Vozár. V diskusii už padol návrh nominovať na podpredsedu prešovského krajského sudcu Miloša Koleka.
Postup, že rada si zvolila predsedu, no podpredsedu nie, označil Čimo za tragikomický.
Rada takto v novom zložení vykročila zlou nohou aj podľa jej členky Eleny Berthotyovej. "Dá sa to aj takto čítať," odpovedala na otázku, či sa s funkciou čaká na Jankovskú.
Nová šéfka rady Praženková s odkladom problém nemala, keďže podľa nej zatiaľ ani neboli kandidáti. Koleka nerátala, keďže ešte písomne nesúhlasil s kandidatúrou. V praxi pritom ide o formalitu.
"Nepovažujem to za takú významnú otázku. O tejto veci sa dá hlasovať zajtra, pozajtra, o mesiac," hovorí Kolek. O tom, či kreslo nie je odložené pre niekoho iného, nechcel špekulovať.
Príchod Jankovskej do Súdnej rady by však ani on nevidel ako vhodný. "Nemala by byť členkou Súdnej rady, je politička," povedal Kolek.
Sudca Hrubala: Podozrenia na politické objednávky sú vždy, Súdnu radu treba otvoriť Čítajte Chrániť pred politikmi aj médiami
Aj keď o Jankovskej mal parlament hlasovať v júni, po nezhodách medzi Smerom a Mostom sa voľba posunula na september. Dovtedy je podľa Žitňanskej čas hľadať dohodu.
Šéf Mosta-Hídu Béla Bugár pred pár dňami povedal, že koaličnú krízu neočakáva. "Samozrejme, rokujeme a ja si myslím, že koaliční partneri rozumejú tomu, ak niekto povie, prepáčte, toto nemôže byť," povedal v televízii TA3.
Súdna rada je kľúčovým zoskupením justície. Rozhoduje o tom, či sa sudcovia dostanú na vyšší súd alebo kam ich preložia, vyberá kandidátov na medzinárodné súdy a zvolí aj nového šéfa Najvyššieho súdu. V minulosti napríklad nominovala Radoslava Procházku na súd v Luxemburgu.
Praženková je v rade nová, sudcovia ju zvolili v máji. Patrila ku kandidátom Združenia sudcov Slovenska, kde je viceprezidentkou. Viacerí členovia Súdnej rady ocenili najmä jej skúsenosti s riadením, keďže v minulosti dočasne viedla Okresný súd v Pezinku a bola aj podpredsedníčkou Krajského súdu v Bratislave.
Väčšina členov Súdnej rady od nej veľké zmeny neočakáva, je považovaná za konzervatívnejšiu sudkyňu, podobnú doterajšej šéfke Súdnej rady Jane Bajánkovej.
"Pravdupovediac ju vôbec nepoznám, aj keď je moja kolegyňa. Nepoznám ju práve preto, že som ju nepočula v čase, keď bolotreba počuť ten hlas," hovorí Berthotyová, ktorá sa ozývala najmä v časoch, keď mal v justícii veľký vplyv Štefan Harabin.
Kolek svoju podporu pre Praženkovú obhajuje tým, že sa chcel držať praktických dôvodov. "Cítiť to rozdelenie rady, ktoré existuje." Narážal najmä na to, že Čimo je vnímaný skôr ako proreformný sudca a v rade by ako člen združenia Za otvorenú justíciu väčšinovú podporu zrejme nedosiahol, keďže v ňom má prevahu väčšie Združenie sudcov Slovenska.
Praženková vo svojej prezentácii pred voľbou hovorila najmä o ochrane sudcov a nezávislosti súdnictva. Presadzovať ju bude, aj keď sa to nebude zhodovať s názormi politických strán a hnutí či masmédií, povedala.
"Chcem, aby verejnosť pochopila dôležitosť justície v spoločnosti," vyhlásila Praženková.
Keď sa jej členovia rady pýtali, ako zvýšiť dôveryhodnosť justície, čo je ďalší z jej cieľov, odpovedala nepriamo. Chce najmä zvýrazniť dobrú prácu sudcov a odstraňovať prieťahy na súdoch, ktoré verejnosti tiež prekážajú. Spraviť by to chcela lepším materiálnym a personálnym zabezpečením súdov.
Žilinčík zo Súdnej rady: Najhoršie veci robili sudcom práve sudcovia Čítajte Jediný protikandidát
Praženková dostala v nedávnych voľbách do Súdnej rady druhý najvyšší počet hlasov od sudcov, 672. Len o päť hlasov viac mal Kolek, ktorý za šéfa rady napokon ani nekandidoval.
V zákulisí sa hovorí, že Praženkovej pri voľbe pomohla najmä oficiálne neoznámená podpora Združenia sudcov Slovenska. Časť členov rady sa údajne na postupe dohadovala na stretnutí v utorok ráno.
Mimo tohto diania zostali zástupcovia prezidenta Andreja Kisku v Súdnej rade, a to Jozef Vozár, Elena Berthotyová a Pavol Žilinčík, ktorí navrhli kandidatúru Čima.
Čimo na úvod zasadania navrhol oddialiť celú voľbu, keďže podľa neho nemala oporu v zákone, lebo program nebol zverejnený na internete aspoň 15 dní vopred. Výhrada však v rade nenašla väčšiu podporu.
Vo vlastnej prezentácii hovoril Čimo najmä o tom, že by chcel prinavrátiť kultúru obsahu zasadnutí rady.
Beata
Balogová
