Autor: Marián Leško / Trend
Návrh, aby sa novým predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stal dvojnásobný exminister Ľubomír Jahnátek, je novým slovenským rekordom. Aj keď sa viaceré z doterajších personálnych nominácií Smeru-SD zdali neprekonateľné, tento návrh smeruje hlboko pod doterajšie dno.
Do funkcie, o ktorej zákon hovorí, že má byť vykonávaná „nestranne a nezávisle“ a jej nositeľ nesmie – podľa európskeho aj slovenského práva – konať podľa pokynov štátnych orgánov a ich predstaviteľov, sa má dostať funkcionár, ktorý celú svoju doterajšiu kariéru založil na tom, že prijímal a vykonával pokyny.
A nielen od premiéra, ale aj od „orgánov“, ktoré s verejnou mocou nemajú nič spoločné.
V súdnictve sa akceptuje teória zdania. Podľa nej súd nielenže musí byť nezávislý a nestranný, ale musí sa takým aj javiť. V demokratickom a právnom štáte sa teória zdania má uplatniť všade tam, kde verejní činitelia už zo zákona musia konať nezávisle a nestranne.
Nominácia Ľ. Jahnátka robí z teórie zdania jej pravý opak, lebo pod jeho vedením úrad nielenže nebude nezávislý a nestranný, ale ako závislý a stranícky sa bude aj javiť.
Nominácia Ľ. Jahnátka nie ojedinelým excesom, ale potvrdením doterajšej tradície Ficových vlád. Dôležité verejné funkcie sa obsadzujú tak, ako keby prednostné právo na posty mali osoby, ktoré sa pre ich výkon už diskreditovali a diskvalifikovali.
Nezávislá ako Tomanová
“„Miera sebareflexie je v strane Smer nastavená tak vysoko, že pokiaľ ide o prípadné zlyhania, ani nepotrebuje kontrolné orgány.
„
V decembri 2015 sa na Slovensku konečne volil komisár pre deti. Z viacerých kandidátov poslanci Smeru zvolili do tejto funkcie kolegyňu Vieru Tomanovú, ktorá sa ako ministerka dopustila zásadných prešľapov.
Tak v kauze Privilégium, ako aj v prípade sociálnych podnikov. V októbri 2006 dostalo Privilégium dotáciu od ministerky Tomanovej, ktorá predtým bola zamestnaná v tejto neziskovej organizácii. Ministerka tvrdila, že dotáciu dala podľa zákona.
Lenže novinári zistili, že Privilégium ju získalo neoprávnene, lebo nesplnilo zákonné podmienky. Namiesto toho, aby si predseda vlády relevantnosť novinárskych tvrdení overil, obvinil médiá z „hyenizmu nevídaného rozsahu“. Neskoršie vyšetrovanie potvrdilo, že premiér sa vo všetkom podstatnom hlboko mýlil.
Rovnako svoju ministerku bránil aj v prípade sociálnych podnikov. Tie mali byť financované z eurofondov, pričom Európsky sociálny fond im mal preplatiť až 95 percent nákladov.
Namiesto toho, aby sa na verejnosť dostávali správy o úspešnom pokračovaní projektu, regionálni redaktori opisovali, ako šéfovia sociálnych podnikov míňali veľké sumy na predražené nákupy pochybných zariadení a nepotrebných služieb, na drahé školenia, na konzultácie či propagáciu, a to cez spriaznené firmy vybrané účelovo nastaveným výberovým konaním.
Integrované cicanie pilotných sociálnych podnikov bolo také zjavné, že ministerstvo financií, ktoré vtedy viedol Ján Počiatek, požiadalo Brusel len o preplatenie 356-tisíc z 11,3 milióna eur, ktoré sociálne podniky dostali.
