BRATISLAVA. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vyzval slovenskú vládu k vyššej ochrane Karpatských bukových pralesov, ktoré sú zapísané do svetového dedičstva UNESCO.
Reagoval tak na kritiku Výboru Svetového dedičstva UNESCO pre nedostatočnú ochranu tejto vzácnej oblasti.
Hlavnými nedostatkami, na ktoré upozorňuje, sú najmä ťažba dreva, poľovanie a chýbajúci plán starostlivosti.
"Považujeme za nevyhnutné, aby vláda Slovenskej republiky zobrala varovanie Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO vážne a prijala konkrétne opatrenia na ochranu Karpatských bukových pralesov,“ uviedla riaditeľka WWF na Slovensku Miroslava Plassmann.
Starostlivosť a ochrana územia
Ako konštatovala, vážnym problémom Slovenska je okrem nesúladu medzi legislatívou ochrany prírody a zákonom o lesoch aj nedostatok politickej vôle riešiť problematiku starostlivosti o chránené územia.
Výsledkom sú podľa Plassman pretrvávajúce konflikty, neistota vlastníkov a užívateľov pôdy a nesystematické riešenie problémov. WWF preto zdôrazňuje, že v lokalitách svetového prírodného dedičstva musí byť ochrana prírody prioritou.
„Je preto žiaduce, aby v záujme zachovania týchto oblastí pre budúce generácie ekonomické aktivity rešpektovali požiadavky UNESCO v zmysle dobre nastavených plánov starostlivosti, dodatočnej finančnej pomoci pre územia a trvalo udržateľného a citlivého cestovného ruchu,“ uviedla Plassman.
Dodala, že WWF oceňuje nedávno ohlásenú iniciatívu ministerstva životného prostredia s názvom Národná dohoda o lese, ktorá by mala viesť k zlepšeniu spolupráce s ministerstvom pôdohospodárstva pri ochrane lesov.
„Základom dohody by malo byť vymedzenie bezzásahových zón a zavedenie zodpovedného lesného hospodárenia založeného na princípoch udržateľnosti,“ zdôraznila.

Ozvalo sa aj UNESCO
Výbor Svetového dedičstva UNESCO minulý týždeň vyzval vládu Slovenska, aby urýchlene prijala opatrenia na záchranu lokality UNESCO Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.
Pretrvávajúce problémy v slovenskej časti lokality spôsobené rozsiahlou ťažbou a poľovníctvom podľa výboru ohrozujú výnimočnú hodnotu celého územia.
"Ak sa urýchlene neprijmú opatrenia na zlepšenie nedostatočnej ochrany tejto lokality, nebude možné zaručiť jej dlhodobú ochranu pred ťažbou dreva a ďalšími možnými hrozbami, čo by znamenalo potenciálne ohrozenie výnimočnej hodnoty tohto nadnárodného dedičstva ako celku,“ konštatoval výbor UNESCO.
Slovenská vláda má predložiť správu o zlepšení stavu tejto lokality do februára 2018.
Ministerstvo tvrdí, že ochranou sa zaoberá
Efektívnejšou ochranou Karpatských bukových pralesov zaradených so Svetového dedičstva UNESCO sa už zaoberá medzirezortná pracovná skupina zriadená v máji na podnet ministra zahraničia a zároveň predsedu Slovenskej komisie pre UNESCO Miroslava Lajčáka.
V reakcii na kritiku Výboru svetového dedičstva UNESCO pre nedostatočnú ochranu tejto vzácnej oblasti to dnes pre agentúru SITA uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Susko.
„Medzirezortná pracovná skupina intenzívne komunikuje a v spolupráci s ostatnými relevantnými partnermi hľadá optimálne riešenie s cieľom dosiahnuť dohodu na všetkých úrovniach,“ povedal s tým, že MZV sa snaží „situáciu riešiť k spokojnosti všetkých a zároveň, aby boli splnené kritériá požadované Výborom svetového dedičstva UNESCO“.
Členmi pracovnej skupiny sú zástupcovia ministerstiev zahraničia, životného prostredia, pôdohospodárstva, výstavby ako aj ďalších relevantných inštitúcií a dotknutých obcí. Dôležitou súčasťou činnosti pracovnej skupiny je podľa Suska aj využitie značky UNESCO pre zabezpečenie udržateľného rozvoja príslušných regiónov na Slovensku prostredníctvom projektov cestovného ruchu. „MZV k uvedenej záležitosti pristupuje aj s ostatnými rezortnými kolegami maximálne zodpovedne a v záujme starostlivosti o prírodu,“ zdôraznil Susko.
Svetové dedičstvo
Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka boli vyhlásené za lokalitu Svetového dedičstva UNESCO v roku 2007.
Rozprestierajú sa na území východného Slovenska, Ukrajiny a Nemecka. Slovenskú časť tvoria bukové pralesy s jedinečnými 200-ročnými bukmi a viac ako 300 rokov starými jedľami.
Tieto lesy sú domovom ohrozeného zubra a vzácnych šeliem, ako je vlk, rys a medveď. Slovenská časť sa rozprestiera na ploche 33 670,2 hektára, ale nie celá plocha územia je podľa WWF vhodne chránená.
Upozorňuje pritom na nepresnosti vo vymedzení územia, nedostatočnú komunikáciu s majiteľmi a užívateľmi pôdy ako aj na nesúlad medzi právnymi predpismi ochrany prírody a samotným hospodárením v lesoch.
V dôsledku toho môžu súčasné hospodárske aktivity vážne poškodiť viac ako polovicu územia v slovenskej časti lokality, kde sa v súčasnosti neuplatňuje prísna bezzásahová ochrana.