1856
- v Modre, po nešťastnom zranení na poľovačke zomrel národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, novinár a politik Ľudovít Štúr. Bol zapisovateľom, neskôr tajomníkom a podpredsedom Společnosti česko-slovanskej, ktorá pod jeho vedením premenila svoju orientáciu na zvyšovanie vlasteneckého presvedčenia a upevnenie národného cítenia. V r. 1837 sa stal nehonorovaným námestníkom profesora J. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej, prebral za neho takmer celú pedagogickú činnosť. Po zákaze Společnosti prednášal v rámci Ústavu reči a literatúry československej. Po štúdiu na univerzite v Halle pokračoval v pedagogickej práci, pričom sa venoval úvahám o politickom poslaní slovanstva a obranám pred zvyšujúcimi sa útokmi maďarského nacionalizmu. S M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom sa rozhodli uzákoniť spisovnú slovenčinu, ktorá mala spájať široké vrstvy slovenskej inteligencie a ľudu. Túto potrebu Štúr vysvetlil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a kodifikoval ju prácou Náuka reči slovenskej. Ako veľký nepriateľ Uhorska bol zbavený funkcie na ústave a vyučoval ilegálne. V r. 1845 začal vydávať Slovenskje národňje novini s prílohou Orol tatránski, ktorými sa pokúsil o priamy vstup do politického života. V Uhorskom sneme predniesol ako poslanec mesta Zvolen viaceré bojovné národnoobranné prejavy. Zúčastnil sa na koncipovaní Žiadostí slovenského národa (1848), pre zatykač však musel zo Slovenska utiecť. Na Slovanskom zjazde v Prahe neúspešne presadzoval myšlienku vytvorenia všeslovanského zväzu. V revolúcii sa pripojil na stranu cisárskej Viedne, zúčastnil sa na slovenskom povstaní 1848-49. Po revolúcii sa stiahol do ústrania a presťahoval sa do Modry, kde žil pod policajným dozorom. Ďalšie literárne dielo Ľ. Štúra: poézia: Plody, Dumky večerní, Spevy a piesne, odborné práce: O národních písních a pověstech plemen slovanských, Slovanstvo a svet budúcnosti, Starý i nový svět Slováků a i. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci.
1876
- v San Franciscu sa narodil americký spisovateľ Jack London. Vo svojej tvorbe využil skúsenosti z niekoľkých povolaní, ktoré v mladosti vystriedal (v konzervárni, u pobrežnej hliadky, lovec tuleňov, kurič v elektrárni, zlatokop). Najvydarenejšie sú poviedky z Aljašky: Odysea severu, Láska k životu, vrátane románov so zvieracími hrdinami: Volanie divočiny, Biely tesák. Ďalšie romány: Morský vlk, Martin Eden. Zomrel 22. novembra 1916 v Glen Ellen v Kalifornii.
1909
- v Žemberovciach sa narodil povstalecký veliteľ, hrdina SNP Daniel Gonda. Účastník protifašistického odboja, veliteľ povstaleckej jednotky v priestore Ľubochňa. Mjr. in memoriam. Zomrel 14. septembra 1944 v Ľubochni.
1919
- v Nových Zámkoch sa narodil maliar, grafik a ilustrátor Ernest Zmeták. Študoval na AVU v Budapešti. Venuje sa krajine, figurálnej kompozícii, portrétu i autoportrétu. Autor Monumentálno-dekoratívnych prác, napr.: mozaika tympanónu Primaciálneho paláca v Bratislave.
1918 -
v Antole sa narodil herec a režisér Karol L. Zachar, vl. m. Legény, profesor VŠMU v Bratislave. Jeden z najvšestrannejších slovenských umelcov nášho storočia, činoherný, filmový, televízny a rozhlasový herec. Od r. 1939 člen a od r. 1965 režisér činohry SND, operný, filmový a televízny režisér, scénograf a kostýmový výtvarník, karikaturista, rezbár a tepec, fujarista, spevák ľudových piesní, folklorista a kusthistorik. Študoval architektúru, neskôr herectvo. Vytvoril množstvo postáv v divadle, filme, rozhlase i televízii. Z činoherných réžií vynikla najmä práca na pásme: Rok na dedine, Tajovského Statky-zmätky a Bryllov a Gärtnerovej ľudový muzikál Na skle maľované. Režíroval aj Suchoňovu operu: Krútňava. Spolupracoval na filmoch: Varúj!, Rodná zem, Zemianska česť a i. Je nositeľom viacerých radov a vyznamenaní, o i. Národnej ceny za roky 1949 a 1950 a titulu národný umelec (1978).
1926
- parížsky Pasteurov ústav oznámil, že má k dispozícii účinnú látku proti tetanu.
1976 -
v meste Wallingford zomrela anglická spisovateľka Agatha Christie, populárna autorka detektívnych hier: Pasca na myši, poviedok a románov: Vražda Rogera Ackroyda, Desať malých černoškov, Vražda na fare, Zabudnutá vražda. Narodila sa 15. septembra 1890 v Torquay.
