O azyl v Belgicku požiadalo v minulom roku 898 slovenských Rómov
BRUSEL 11. januára (SITA) - V uplynulom roku požiadalo o azyl v Belgicku 24 tisíc osôb, čo je iba polovica počtu žiadostí z roku 2000. Veľkú zásluhu na tomto znížení majú aj slovenskí Rómovia, od ktorých belgické úrady dostali iba necelých 900 žiadostí. N
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
a tejto skutočnosti sa najviac podpísala nová azylová politika, ktorá pre takzvaných ekonomických azylantov už nie je vôbec zaujímavá.
Za celý uplynulý rok požiadalo v Belgicku o politický azyl 898 slovenských Rómov. Znamená to, že každý mesiac sa belgickým úradom prihlásilo okolo 75 nových žiadateľov zo Slovenska, čo je na kandidátsku krajinu na členstvo v Európskej únii (EÚ) stále vysoký počet. "Sme toho názoru, že žiadateľov je stále príliš veľa, musí ich byť menej. Ale vzhľadom na to, že sa nepotvrdila tendencia ďalšieho nárastu, sme spokojní. Dúfame však, že v roku 2002 sa počet ešte zníži," uviedol Fredy Rosemonde z belgického Úradu pre utečencov. Potvrdil, že Slovensko je z hľadiska počtu žiadateľov o azyl na šiestom až siedmom mieste, ale tento stav nenúti belgickú stranu, aby uvažovala o otvorení procedúry, vedúcej k obnoveniu nepopulárneho vízového režimu voči Slovensku.
Zdá sa totiž, že belgické opatrenia a najmä zrušenie finančnej pomoci žiadateľom o azyl, predsa len zabrali. Kandidáti o azyl, ktorí do Belgicka prichádzali iba z ekonomických dôvodov, nakoniec pochopili, že to nemá zmysel. Počet žiadateľov klesol aj preto, že sa urýchlila azylová procedúra a úrady vybavujú najprv čerstvé žiadosti, čo má odstrašujúci účinok pre osoby, ktoré majú na azyl iba ekonomické dôvody. Pesimisti však tvrdia, že príliv slovenských Rómov sa nemusel vôbec zastaviť, iba došlo k zmene ich taktiky. Už sa nehlásia na imigračnom úrade, ale priamo vyhľadajú svojich známych, ktorí im pomáhajú v hľadaní ilegálnej práce.
Postup belgických úradov je však predmetom kritiky zo strany mimovládnych organizácií na ochranu ľudských práv. Vedúci Úradu pre utečencov Pascal Smet sa však bráni, že iba dôsledne oddeľujú zrno od pliev, teda ekonomických imigrantov od tých, ktorí sú vo svojej vlasti skutočne politicky prenasledovaní.