BRATISLAVA. Podľa primátora mesta Košice Richarda Rašiho novelou zákona o podmienkach výkonu volebného práva štát ušetrí státisíce eur a voliči nebudú musieť ísť voliť v priebehu jedného roka trikrát.
TASR o tom informovala hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová.
Novela má ušetriť peniaze
Cieľom novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva je, aby sa nezmyselne nemíňali peniaze všetkých občanov na doplňujúce voľby, v ktorých by zvolení primátori a starostovia získali mandát len na pol roka, teda do konania riadnych komunálnych volieb v novembri 2018.
Reagovala hovorkyňa na stredajšie vyhlásenie opozície, ktorá posiela volebný zákon na Ústavný súd.
"Voliči vďaka tejto novele nebudú musieť ísť k volebným urnám trikrát v priebehu jedného roka a voliť predsedu kraja, dočasného starostu alebo primátora v doplňujúcich voľbách a riadneho starostu alebo primátora v komunálnych voľbách," uviedla v stanovisku hovorkyňa.
Novela zákona podľa hovorkyne zabezpečí, aby bol primátor alebo starosta poverený na obdobie jedného roka do konania komunálnych volieb, nie na pol roka ako doteraz.
Efektívnejší model
Ďalej spresnila, že schválená novela sa týka všetkých miest a obcí na Slovensku, v ktorých primátori a starostovia kandidujú za predsedov vyšších územných celkov a v ktorých nebude musieť štát v prípade ich úspešnej kandidatúry zbytočne utrácať peniaze za zorganizovanie doplňujúcich volieb.
"Zákon nebol zmenený kvôli Rašimu, ale preto, že zákonodarcovia sa rozhodli pre efektívnejší model fungovania samosprávy v prípade nutnosti vykonania doplňujúcich volieb bez zbytočného plytvania peňazí miest a obcí," konštatovala hovorkyňa.
Len v Košiciach to podľa nej bude znamenať v roku 2018 úsporu približne 140.000 eur, na celom Slovensku sa tak podarí ušetriť státisíce eur.
Odmieta tvrdenie opozície, že schválením tejto novely zákona bude samospráva nefunkčná, keďže mestské rady, mestské zastupiteľstvá a ich komisie budú ďalej pravidelne rokovať.
"Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva opozícia od začiatku nezmyselne spája s menom Richarda Rašiho, pritom on touto novelou nič nezíska," tvrdí hovorkyňa.
Ak sa v prípade úspechu v jesenných voľbách do Košického samosprávneho kraja stane Raši predsedom, alebo ak nebude úspešný a ostane primátorom, zákon sa ho podľa hovorkyne nijako týkať nebude.
Novelu preskúma Ústavný súd
Novelu volebného zákona, ktorú parlament schválil v máji, a po vetovaní prezidentom Andrejom Kiskom opätovne v júni, by mal preskúmať Ústavný súd (ÚS).
Podnet v stredu podáva 43 opozičných poslancov zo strán SaS, OĽaNO-NOVA a Sme rodina.
Sú totiž presvedčení, že právna norma, podľa ktorej budú doplňujúce voľby primátorov, starostov a obecných poslancov v aktuálnom volebnom období vyhlásené najneskôr do 31. októbra 2017, upiera občanom volebné právo.
Opozícia tiež tvrdí, že novela má byť v prospech košického primátora Richarda Rašiho (Smer). Nazývajú ju preto lex Raši.
Podľa opozície totiž má zabezpečiť, aby v prípade zvolenia Rašiho za predsedu Košického samosprávneho kraja nenastúpil do čela mesta nový primátor, ale človek, ktorého si vyberie Raši. Koalícia obvinenia odmietla.
"Ústava garantuje všetkým voličom právo voliť svojich zástupcov. Máme tu ale situáciu, kedy sme zákonom tento článok ústavy minimálne znásilnili. Preto dávame podnet na ÚS. Chceme vedieť, či došlo k porušeniu ústavy, alebo nie," povedal na stredajšej tlačovej konferencii poslanec Martin Klus (SaS).
Viskupič: Zákon je protiústavný
Jozef Viskupič (OĽaNO-NOVA) si myslí, že zákon je priamo protiústavný.
"Politici často špekulujú, ako si nelegitímne predĺžiť mandát. Tu koalícia nabrala takú drzosť. Tým, že zvolený funkcionár získa funkciu novú a na jeho predošlú nebudú vypísané nové voľby, považujeme to za neoprávnené predĺženie jeho mandátu," vysvetlil s tým, že úrad má ostať neobsadený a povedie ho iba nevolený zástupca.
"Nemali by sme obmedzovať pravidlá demokratickej súťaže. Voliči majú právo rozhodnúť, kto ho v prechádzajúcej funkcii nahradí. Je to absurdná zmena zákona," myslí si Viskupič.
Poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina) je za to, aby ľudia rozhodovali o tom, kto dostane do rúk moc.
"Týmto zákonom sme v situácii, keď od 1. novembra 2017 môže byť na čele mesta či obce človek, ktorý nebol demokraticky zvolený. Tento zákon preto vnímame ako účelový a ako podvod na voličoch, ktorý jednorazovo obmedzí výkon volebného práva v komunálnych voľbách," povedala Krištúfková.
Zároveň dodala, že vo funkcii nebude možné po celý rok voľbami nahradiť starostu, ak napr. zomrie.
Novela volebného zákona
S novelou volebného zákona prišli do parlamentu Tibor Bernaťák (SNS), Martin Glváč, Dušan Jarjabek, Tibor Glenda (všetci Smer-SD) a Béla Bugár (Most-Híd).
Právna norma podľa nich rieši kolíziu starých a nových volebných zákonov. Predkladatelia uviedli, že ak by nebola prijatá, posledné doplňujúce voľby by sa mohli uskutočniť 15. augusta 2018.
Riadne komunálne voľby by mali byť pritom začiatkom novembra 2018, teda necelé tri mesiace po doplňujúcich.
Zmena zákona má teda zabezpečiť, aby doplňujúce voľby nezasahovali do prípravy riadnych komunálnych volieb v roku 2018.
Kiska, ktorý zákon vetoval, ale jeho rozhodnutie bolo v pléne prelomené, videl hrozbu, že orgány samosprávy miest a obcí nebudú pracovať v kompletnom zložení aj takmer deväť mesiacov.
To je podľa neho v rozpore s platnou a účinnou zákonnou úpravou.
Prezident preto považoval takéto obmedzenie konania doplňujúcich volieb za neopodstatnené a za obmedzujúce výkon aktívneho i pasívneho volebného práva garantovaného Ústavou SR.
