BRATISLAVA. Traja učitelia na Základnej škole v Tročanoch v okrese Bardejov učia šesť žiakov prvého až štvrtého ročníka. O necelé dva kilometre ďalej v obci Janovce je ďalšia škola s trinástimi deťmi a hneď vo vedľajšej dedine Kobyly je malotriedka s pätnástimi žiakmi.
Nie je to ojedinelý prípad, škôl s menej ako 20 žiakmi je na Slovensku 205. Analytici z útvaru Hodnoty za peniaze ministerstva financií a Inštitútu vzdelávacej politiky nedávno zverejnili analýzu, že takáto školská sieť je mimoriadne neefektívna.
Štvrtina základných škôl má menej ako 50 žiakov. "Pričom tieto školy navštevujú iba tri percentá zo všetkých žiakov,“ píšu experti. Inštitút už dávnejšie upozornil, že od viac ako 400 malotriedok je najbližšia ďalšia škola vzdialená menej ako päť kilometrov.
Ministerstvo školstva chce upraviť normatívne financovanie pre školy Čítajte Radšej školské autobusy
V roku 2000 bolo na základných školách 651-tisíc žiakov, dnes len 433-tisíc. Škôl či učiteľov však proporčne neubudlo.
Menšie základné školy, teda tie, ktoré majú menej ako 50 žiakov, dostávajú zo štátneho rozpočtu aj viac peňazí na žiaka.
Škola s prázdnejšími triedami však musí platiť mzdy učiteľov a prevádzku a menej jej zostáva na rozvoj, prípadne peniaze musí presúvať jej zriaďovateľ, upozornili analytici.
Odhadujú, že keby sa školy s menej ako 50 deťmi zrušili, ročne by sa ušetrilo asi 12 miliónov eur, deti by pritom do škôl vozili školské autobusy.
Starostovia sú nerozhodní
„My na školu doplácame 15-tisíc eur ročne, a tak nemôžeme urobiť žiadnu veľkú investíciu,“ hovorí starosta Janoviec Ľubomír Kundrát. Tvrdí, že so školou, kde je priemerne 15 žiakov, má len problémy, no zrušiť ju nemôže.
“Chceme školu udržať za každú cenu, aj keď na to každoročne doplácame z obecného rozpočtu.
„
„Naráža to na učiteľky, ktoré potrebujú prácu, ale aj na rodičov, lebo tí zasa chcú školskú družinu,“ vysvetľuje. Dávnejšie sa pokúšal dohodnúť so starostom z neďalekých Tročian, aby k nim poslali deti z tamojšej školy. Neúspešne.
„Viete si predstaviť, že by mali prváci vstávať o šiestej ráno, aby stihli autobus? To sa nedá takto, chceme školu udržať za každú cenu, aj keď na to každoročne doplácame z obecného rozpočtu,“ tvrdí starosta Tročian František Čulák.
Za školský rok dá obec podľa neho na školu približne 7000 eur. Súhlasí, že zlúčiť viaceré menšie školy by bolo efektívnejšie, no na problém sa podľa neho nedá pozerať len cez peniaze.
„Keďže máme menej detí, tak sa učiteľka môže viac venovať dieťaťu, slabšie potiahne dopredu, šikovnejšieho si tiež ukoriguje,“ hovorí. Zrušiť školu odmieta aj preto, že je na ňu podľa neho nadviazaná škôlka či školská jedáleň.
Ministerstvo školstva je pripravené pustiť sa do úprav systému Čítajte Zarobiť sa dá aj na budovách
Keby sa sieť malých základných škôl zmenšila, ušetril by najmä štát, ale prax ukazuje, že získať môžu aj zriaďovatelia, v prípade základných škôl obce.
V obci Pukanec zatvorili starú základnú školu asi pred pätnástimi rokmi. Budova je prázdna a je na predaj. Starosta Ján Rievaj však hovorí, že pre ňu dokážu nájsť využitie.
„Mali to medzičasom v prenájme firmy, bola tam pražiareň, telocvičňa sa pravidelne využíva, prenajímajú si ju firmy na predaj rôzneho tovaru, býva tam burza šatstva a podobné akcie,“ hovorí.
Základnú školu tento rok zatvorili aj v Žiline. Mala kapacitu 250 žiakov a chodilo do nej len 70 detí. Prevádzka pritom mesto ročne stála 320-tisíc eur.
„Plánujeme tu zriadiť kreatívne centrum, ktoré v meste chýba. Mesto potom očakáva z fondov Európskej únie viac ako 10 miliónov eur,“ povedal hovorca Žiliny Pavol Čorba.
Prázdna budova po strednej škole už dlhší čas stojí aj v Piešťanoch. Trnavská župa z nej žiakov presťahovala tiež z ekonomických dôvodov. Na budovu aj okolité pozemky je teraz vyhlásená súťaž, uzavrieť by ju mali začiatkom augusta.
Beata
Balogová
