Poéziu Miroslava Válka a jej kritický ohlas sledujem od roku 1963, keď som si ako michalovský stredoškolák kúpil jeho zbierku Nepokoj.
Prof. PhDr. Ján Zambor, CSc. (1947)
Slovenský básnik, literárny vedec a prekladateľ. Vydal jedenásť kníh poézie, tridsať kníh prekladov svetovej poézie (o. i. Lermontov, Achmatovová, Cvetajevová, Pasternak, Borges, Paz...), sedem literárnovedných kníh, editorsky pripravil štrnásť kníh (Horov, Novomeský, Andraščík, Hviezdoslav...). Kniha Niečo ako láska, niečo ako soľ (LIC 2013) je prvou ucelenou monografiou o poézii Miroslava Válka, prinášajúcou interpretácie jeho vybraných básní, cyklov a čiastočne aj prekladov. Autor za knihu získal Cenu Klubu nezávislých spisovateľov a prémiu Literárneho fondu.
Počas mojich prešovských vysokoškolských štúdií v druhej polovici šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov dôležité úvahy o jeho poézii napísali aj znalci, s ktorými som sa v Prešove stretával, František Andraščík, Imrich Vaško a Albín Bagin.
Válkove básne s prešovským alternatívnym študentským divadlom poézie inscenoval Karol Horák. Toto experimentálne predstavenie malo invenčný názov V ako Válek (1970), ktorý tiež poukazuje na vtedajšiu prestíž autorovej poézie.
Po dlhšom čase som dospel k rozhodnutiu, že poéziu niektorých slovenských autorov, ktorú celý život čítam, musím podrobiť hlbšej literárnovednej reflexii.
Takto vznikli aj moje práce o Válkovej pôvodnej i prekladovej poézii, ktoré vyústili do monografie Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách (LIC 2013). V tomto prípade mi šlo aj o to, aby som uvažovanie o Válkovom literárnom diele na základe analýzy a interpretácie jeho textov vrátil do polohy vecnej odbornej reflexie.
Hodnoty Válkovej poézie
Podstatný hodnotový prínos pôvodnej poézie Miroslava Válka predstavujú jeho prvé štyri zbierky Dotyky (1959), Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965), ktoré vyšli aj pod spoločným názvom Štyri knihy nepokoja, a cykly intímnej lyriky Z vody (1977) a Obrazáreň (1980).
Výstavbu jednotlivých kníh, celku prvých štyroch i širšieho celku s dvoma neskorými cyklami charakterizuje veľká miera metodickosti. Pritom nadväznosť jednotlivých podcelkov je kontinuitno-diskontinuitná. Autor rozvíja jestvujúce, ale v intenciách neprestávajúceho básnického poznávania predovšetkým mení optiku, prichádza s novými alternatívami.
Člen predsedníctva ÚV KSS, minister kultúry SSR Miroslav Válek odovzdal 2. mája 1979 diplom zaslúžilému umelcovi Vladovi Müllerovi. (zdroj: TASR)Z jeho poézie pre deti sú najvýznamnejšie knihy Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov (1964) a Do Tramtárie (1970). To všetko sú stále živé a podnetné hodnoty jeho tvorby, modernej slovenskej a podľa mojej mienky aj univerzálnej poézie.
K týmto knihám možno priradiť autorov súbor Preklady (1977). Poéma Slovo (1976) sa z radu básnikových kníh vymyká. Viacaspektovosť a protirečivosť jeho tvorby nahradila zjednodušujúca jednoznačnosť, transparentný priemet dobovej ideológie. Prijímam z nej iba fragmenty.
