Prof. PhDr.Valér Mikula, CSc. (1949)
- Literárny vedec, pedagóg, publicista a prekladateľ. Vyšlo mu desať literárnovedných, literárnokritických a publicistických kníh, bol vedúcim autorského kolektívu Slovníka slovenských spisovateľov (2005) a venuje sa aj edičnej činnosti.
- Patrí k najznámejším a najrešpektovanejším literárnym vedcom a kritikom, na čom má určite zásluhu aj jeho štylistická bravúrnosť a invencia.
- Jozef Bžoch o ňom napísal: „Má dar lapidárnosti; ak sa smiem pohrať so slovom, darí sa mu ulapiť podstatu diela a nadovšetko vie neopakovateľne formulovať svoj názor, ktorý má vždy esprit, no často je nemilosrdný, krutý, bezohľadný.“
Literárny vedec Valér Mikula je editorom Válkovho Básnického diela (2005) a jeho pohľad na básnika a jeho tvorbu je ako jeden z mála zbavený sentimentu a zhovievavosti. Válek má podľa neho svoje umelecké vrcholy a pády a jeho ministrovanie bolo službou zlu.
V čom bol Válek výnimočný?
Na jednej strane je jeho schopnosť pravdivo a bez ilúzií vidieť človeka – v tom je Válek na Slovensku výnimočný. Na druhej strane je tu ochota prijímať hotové „pravdy“, vyfabrikované komunistickou ideológiou – v tomto je nevýnimočný, ba priam typický.
To prvé v našej kultúre ostane, to druhé je neobhájiteľné, aj keď dodnes sa ešte nájdu jeho advokáti. Pre mňa je však najvzácnejšia jeho schopnosť vidieť skutočnosť ostro a nemilosrdne a ostať pritom lyrikom, čiže „spievať“ o svojom smútku či sklamaní. To je klasická podoba poézie a plakať tak pôsobivo, ako on dokázali len nemnohí.
Ktorá z Válkových kníh je podľa vás najlepšia? Respektíve čo z jeho diela by ste odporučili záujemcovi o jeho tvorbu?
Milé pre svoju kultivovanosť a ozvennosť sú básne z tzv. obdobia Zápaliek (1946 - 1948). Po nastolení socialistického realizmu sa našťastie zdržal výraznejších aktivít – napísal len zo dve básnické agitky a jednu „populárnu“, dnes už takmer rozkošnú pesničku o zamilovanom budovateľovi Oravskej priehrady.
Po roku 1956, keď to politicky trochu „odmäklo“, už písal naozaj moderné básne, ktoré sa čitateľom páčili, a neboli pritom vôbec plytké, naopak! Také nájdeme v prvej časti Dotykov (1959), no v druhej už hlása dobové „ideály“. A rovnako v ďalších dvoch zbierkach Príťažlivosť (1961) a Nepokoj (1963) je množstvo výborných básní, ale aj niekoľko politicky vykalkulovaných. Istým vrcholom a hranicou zároveň je zbierka Milovanie v husej koži (1965). Potom už nič.
Prečo hranicou?
