Patrik Lančarič (1972)
- Absolvoval odbor divadelná réžia na VŠMU v Bratislave. V rokoch 2002-2004 bol umeleckým šéfom činohry ŠD Košice. Pre slovenské aj zahraničné divadlá pripravil množstvo inscenácií (SND, Astorka Korzo 90, Štúdio L+S, Thalia Theater Hamburg, a. i.).
- S dramatikom Petrom Pavlacom pripravil sériu životopisných inscenácií: Ja, Baťa; Vtedy v Bratislave; Červená princezná; Einsteinova žena.
- Vo filme debutoval v roku 2007 drámou Rozhovor s nepriateľom. V roku 2008 pripravil dokumentárny film Ladislav Chudík, v roku 2014 dokument Hrana, o hudobníkovi Marekovi Brezovskom.
- V septembri 2017 nastúpi na miesto umeleckého riaditeľa v Mestskom divadle Zlín.
Tesne pred dokončením je rozsiahly dokumentárny film o Miroslavovi Válkovi. Divadelný a filmový režisér Patrik Lančarič pri jeho nakrúcaní vyspovedal množstvo osobností a zároveň narazil na veľký problém: náš najznámejší a najrecitovanejší básnik si svoje súkromie strážil tak, že sa o ňom takmer nič nedalo zistiť.
Čo vás inšpirovalo urobiť dokumentárny film o básnikovi Miroslavovi Válkovi?
Dokončovali sme dokument Hrana o Marekovi Brezovskom a s koproducentom a strihačom Marošom Šlapetom sme sa rozprávali o tom, že toto je dobrý spôsob, ako rozprávať o našej spoločnosti – cez silné a zároveň kontroverzné osobnosti.
Hrana bol príbeh revolúcie a štyroch rokov po nej. Kým doteraz sme počúvali len hlasy politikov o tom, ako to bolo, čo bolo možné a čo bolo nemožné, cez Marekov príbeh mohli zaznieť aj hlasy ľudí, ktorí tie časy zažili na vlastnej koži. Nuž a takto sme prišli aj na Miroslava Válka.
Čo vás na ňom zaujalo?
My sme generácia, ktorá detstvo strávila v ešte v minulom režime, no s prahom dospelosti sme vstúpili do nového spoločenského systému. Nie sme zaťažení starými vzťahmi, napríklad tým, že spisovateľská obec na Slovensku je polarizovaná a sú tu nezmieriteľné tábory.
Keď spomeniete Miroslava Válka, z každej strany sa dozviete iné príhody, súdy a názory. To bolo pre nás dôležité, pretože sa otváral priestor povedať cez jeho osobu čosi viac o tejto krajine a spoločnosti.
26. október 1970, otvorenie nového televízneho centra v Bratislave. Zľava M. Pecho, Miroslav Válek, Jozef Lenárt, Ľudovít Pezlár, Jan Zelenka a Vasiľ Biľak. (zdroj: TASR)V žiadnom prípade nebolo naším motívom Válka očisťovať alebo mu poriadne naložiť. Existuje kopa kníh, ktoré napísali odborníci, historici a tam je veľa vecí už pomenovaných. Lenže táto vedomosť akoby nezostúpila k bežným ľuďom, tým postačuje bežný čiernobiely pohľad.
Jednou z úloh umenia je aj to, aby veci, ktoré priniesol historický výskum, oslovili ľudí a to sa dá jedine cez silný príbeh. Až vtedy dokážu prežiť tie časy, konfrontujú sa s nimu.
Čiernobielosť máte na mysli s tradičným Válkovým hodnotením – dobrý básnik, zlý minister?
