Autori: Ivan Haluza, Lukáš Kvašňák / Trend
Bývalí zamestnanci ho žalujú, že im nevydal akcie v takej miere, ako ho k tomu zaväzovala privatizačná zmluva. Dlhšie je kritizovaný za svoje nadštandardné vzťahy s politikmi, daňové úľavy a nákup dreva zo štátnych lesov za podmienok, aké vraj iní odberatelia nemajú. MILAN FIĽO vysvetľuje, ako sa mu podarilo preklenúť náročné roky zo začiatku globálnej finančnej krízy, keď sa mu biznisy s hygienickým papierom i mäsom zosunuli do strát. A ako je v posledných rokoch opäť vo forme.
Milan Fiľo (49)
vyštudoval environmentálne inžinierstvo na Strojníckej fakulte v Košiciach. V prvej polovici 90. rokov obchodoval s uhlím a drevom.
V roku 1996 sprivatizoval ružomberské Severoslovenské celulózky a papierne, ktoré sa stali základom jeho novej priemyselnej skupiny Eco-Invest. Tá sa mimo papiernictva posunula už aj do biznisu s potravinami, telekomunikácií či developerstva.
Celkovo skupina, ktorá sa nedávno zmenila už na Eco-Investment, nielen na Slovensku, ale v Česku, Spojenom kráľovstve a na Balkáne zamestnáva sedemtisíc ľudí a celkové tržby jej firiem predstavujú zhruba jeden a štvrť miliardy eur.
Čo ste zmenili vo vašej skupine, že ste váš biznis s hygienickým papierom a mäsom zlepšili a dokonca kupujete ďalšie firmy?
Mäsiarstvo je veľmi zložité a sami sme spoznali, že na vybudovanie dobrej firmy i dobrej značky v ňom treba aspoň desať rokov. Jednoducho lepšie výsledky potrebovali čas. Ešte aj dnes sme v mäsiarstve len na začiatku budovania naozaj dobrého biznisu. Keď sme pred krízou kúpili naše mäsokombináty, ich celkové dlhy boli až 30 miliónov eur.
Dnes nemajú jediné euro úverov a sú v zisku. Navyše k Taurisu sme prezieravo prikúpili spracovateľa rýb Rybu Košice, ktorá naše potravinárstvo dostala aj do gastro prevádzok. Tento rok v našej potravinárskej divízii očakávame celkový obrat na úrovni 150 miliónov eur a naša EBITDA v nej bude už dosť slušných osem miliónov eur. A to ešte Rybu Košice chceme rozšíriť na dvoj- až trojnásobnú kapacitu. Náš potravinársky biznis zlepšujeme tiež preto, že sa dokážeme učiť z vlastných chýb.
Vaša najväčšia chyba?
Rozhodne ružomberský futbal. Berie to veľa peňazí, za ktoré sme mohli mať už napríklad ďalšiu veľkú fabriku pre dvetisíc ľudí.
