BRATISLAVA. Pacient s kašľom či nádchou zaplatí po novom na urgente v nemocnici desať eur oproti doterajším necelým dvom.
Poplatok za návštevu ambulantnej pohotovosti sa zvýši z 1,99 na dve eurá.
Chcú zabrániť zneužívaniu
Takto nastavené úhrady majú odradiť pacientov, ktorí by chceli zneužívať systém.
Poplatky sa nebudú týkať chorých, ktorí potrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, kašeľ či nádcha sa však za ňu nepovažuje, vyplýva z novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú v pondelok schválila vláda, urobiť tak bude musieť ešte parlament.
"V praxi s tým možno počítať od polroka budúceho roka," povedal dnes minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smer) po rokovaní vlády.
Na urgente v nemocniciach by nemali platiť napríklad pacienti s čerstvými úrazmi, tiež tí, ktorým sa tam venujú viac ako dve hodiny alebo ľudia s nutnosťou hospitalizácie.
V ambulantnej pohotovosti zase poplatok nebude potrebný u pacientov s úrazom bezprostredne po jeho vzniku a u tých, ktorých museli hospitalizovať.
Oslobodenie od poplatku sa nebude týkať ľudí s úrazom v dôsledku užitia alkoholu, inej návykovej látky či lieku užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom.
Ďalšie zmeny
Rezort zdravotníctva určil aj výšku úhrady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie na maximálne dve eurá, niektorí lekári si podľa rezortu mali pýtať od päť do 15 eur.
Právna norma mení aj systém fungovania ambulantnej pohotovostnej služby. Pacientom má byť k dispozícii v kratšom čase ako doteraz, v súčasnosti funguje do rána.
Súčasné lekárske služby prvej pomoci by mali zaniknúť najneskôr cez leto budúceho roka. Po novom má vzniknúť takzvaná pevná a doplnková sieť takejto pohotovosti.
V pevnej sieti by mala ambulantná pohotovosť povinne fungovať v každom okresnom meste v pracovných dňoch od 16.00 do 23.00 h, v dňoch pracovného pokoja zase v čase od 7.00 do 23.00 h.
"Pre pacienta je to prínos, dnešnou realitou je, že LSPP nemá stále veľa okresných miest," vysvetlil Drucker.
Doplnková pohotovosť bude dobrovoľná, k dispozícii môže byť v pracovných dňoch nepretržite v rozsahu najmenej dvoch hodín v čase medzi 16.00 a 23.00 h a nepretržite v rozsahu najmenej dvoch hodín v dňoch pracovného pokoja v čase medzi 7. a 23. hodinou.
Fungovanie pohotovosti
Ambulantné pohotovosti v minimálnej pevnej sieti sa nemusia podľa Druckera spravidla zatvoriť po 23.00 h.
Môžu fungovať aj do rána, najneskôr do 7.00 h nasledujúceho dňa ráno, avšak iba v prípade, ak sa na tom organizátor dohodne so samosprávnym krajom.
Drucker tvrdí, že súčasnú lekársku službu prvej pomoci využívajú pacienti po 23.00 h "len minimálne", štatistiky hovoria o jednom percente.
"Ak má niekto po tejto hodine vážny zdravotný problém, k dispozícii je urgent v nemocnici či záchranári," uviedol Drucker.
Ak organizátor nebude úplne vedieť zabezpečiť služby lekárov ambulantnej pohotovosti, zariadi to samosprávny kraj.
Takýto výpadok zo strany poskytovateľa však pre neho nebude bez následkov. Zdravotné poisťovne mu za to dajú menej peňazí, keďže úplne nezabezpečil prevádzku.
Ambulantná pohotovosť
Povolenie na prevádzku ambulantných pohotovostí bude vydávať ministerstvo zdravotníctva.
V pevnej sieti bude platiť na šesť rokov, v doplnkovej je platnosť viazaná časovo a územne na pevný bod organizátora.
O miesto v pevnej sieti sa bude súťažiť vo výberových konaniach, rezort by s nimi mal začať najneskôr začiatkom budúceho roka.
Povolenie na prevádzku doplnkovej pohotovosti by malo vydávať ministerstvo na žiadosť organizátora.
"Do výberových konaní sa nemusia prihlásiť len všeobecní lekári, ale aj internistické odbory," vysvetlil Drucker. Nemyslí si preto, že lekárov na ambulantnej pohotovosti by malo byť nedostatok.
Lekárom v pevnej sieti novela zákona garantuje minimálnu hodinovú mzdu v sume 12 eur, tí však musia byť s organizátorom v pracovnoprávnom vzťahu.
Lekár sa však so zamestnávateľom môže dohodnúť aj na vyššom plate. Výška hodinovej mzdy v doplnkovej sieti bude takisto záležať od dohody.
Drucker nedávno povedal, že sa nízkej sumy vôbec nebojí, keďže do doplnkovej siete pôjdu lekári dobrovoľne a organizátor ich tak bude mať motiváciu dobre zaplatiť.
Vláda ďalej rokovala o:
- Minulý rok bolo na Slovensku na mládeži spáchaných 1 396 trestných skutkov. V 541 prípadoch išlo o násilnú činnosť, v 575 o mravnostné skutky a v 203 prípadoch sa deti a mládež stali obeťami krádeže. Vyplýva to zo správy ministra práce o plnení úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu pre deti na roky 2013 - 2017 za rok 2016, ktorú na dnešnom rokovaní schválila vláda. Zo správy zároveň vyplýva, že v uplynulom roku počet trestných činov páchaných mládežou poklesol. Stíhaných a vyšetrovaných bolo 861 maloletých a 2 554 mladistvých páchateľov, čo je o oproti roku 2013 pokles o sto, respektíve tisíc osôb.
V budúcnosti budú možno občania oceňovaní ďalšími cenami. Vláda v pondelok súhlasila s poslaneckým návrhom zákona, ktorým skupina poslancov za Smer navrhuje zaviesť cenu Alexandra Dubčeka. Udeľovala by ju 1. mája vláda za konkrétny mimoriadny umelecký, športový, podnikateľský, výskumný alebo iný spoločensky významný čin. Zároveň kabinet súhlasil s návrhom Úradu vlády, aby sa udeľovala aj štátna cena Jozefa Miloslava Hurbana. Túto cenu by mal udeľovať predseda parlamentu každoročne 1. septembra alebo iný deň, keď tak rozhodne.
- Ženy sú chudobou ohrozené viac než muži. Slovenky majú priemernú hodinovú mzdu o 18 percent nižšiu ako muži, pri hrubej mesačnej mzde je tento rozdiel až takmer 22 percent. Ministerstvo práce za možné príčiny týchto rozdielov považuje i nižšiu zamestnanosť žien a častejšiu voľbu skrátených úväzkov popri starostlivosti o rodinu a domácnosť, čo sa napokon odráža na nižších mzdách a dôchodkoch. Uvádza sa to v Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2016, ktorú rokovaní schválila vláda.
- Štyri z ôsmich akciových spoločností Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR hospodárili vlani so ziskom, zvyšné boli v mínuse. Vyplýva to zo správy rezortu, ktorá informuje o hospodárení akcioviek so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu v jeho pôsobnosti. Vláda ju dnes vzala na vedomie.
- Vláda súhlasila s ratifikáciou Kigalského dodatku k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. V dodatku, ktorý uzavreli v októbri minulého roku v rwandskom Kigali, sa zmluvné strany Montrealského protokolu zaviazali postupne redukovať výrobu a spotrebu fluórovaných plynov (HFC). Návrh na ratifikáciu je z ministerstva životného prostredia (MŽP).
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) chce doladiť pravidlá pri vyberaní poplatkov. Za tie nepovolené hrozí vysokými sankciami, tvrdí, že nemieni rešpektovať vyberanie úhrad za služby, ktoré sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia.
Pokutu do výšky 16.596 eur môžu dostať ambulancie, ktoré sa za poplatok rozhodnú objednať pacienta na presný čas v rámci ordinačných hodín, vyplýva z novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú dnes schválila vláda SR, ešte tak bude musieť urobiť parlament.
Vznik portálu Slovakiana, organizovanie rôznych vzdelávacích programov o tradičnej ľudovej kultúre, výstav, súťaží a množstvo ďalších aktivít prispieva podľa ministerstva kultúry k popularizácii tradícií. Informuje o tom Správa o stave plnenia úloh vyplývajúcich z Koncepcie starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020 za obdobie 2015 - 1. polrok 2017. Tento informatívny materiál z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR schválila na dnešnom rokovaní vláda. Zo správy vyplýva, že úlohy boli splnené alebo sa ďalej priebežne plnia.
Vláda vzala na vedomie Záverečné odporúčania Výboru OSN pre ľudské práva a súhlasila s návrhom zodpovedných subjektov na ich realizáciu. Slovenská republika prerokovala 17. a 18. októbra 2016 na pôde Výboru OSN pre ľudské práva v Ženeve svoju štvrtú správu o implementácii Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach na Slovensku. Delegáciu Slovenska viedol stály predstaviteľ SR pri OSN v Ženeve, veľvyslanec Fedor Rosocha.
Ministerstvo školstva plánuje investovať do výstavby, modernizácie a rekonštrukcie športovej infraštruktúry 27.650.000 eur. Vyplýva to z materiálu Výstavba, modernizácia a rekonštrukcia športovej infraštruktúry národného významu, ktorý schválila vláda. Rezort školstva chce v tomto roku napríklad podporiť výstavbu kartingového a motoristického centra mládeže sumou 2.340.000 eur. Plánuje tiež podporiť vybudovanie športového centra v bežeckom lyžovaní na Štrbskom Plese sumou 750.000 eur.
Zamestnávateľom by sa mali znížiť finančné náklady pri zabezpečovaní pracovnej zdravotnej služby. Po novom by ju pre väčšinu zamestnancov nemuseli zaobstarať trvalým zmluvným vzťahom tak ako doteraz, vyplýva z novely zákona o ochrane a podpore verejného zdravia, ktorú schválila vláda. Prerokovať ju musí ešte parlament. Do účinnosti by mala vstúpiť v decembri tohto roka.
