BRATISLAVA. Premiér Robert Fico zo Smeru by v politike skončil už pred troma rokmi, ľudia by sa z Bratislavy do Košíc dostali po diaľnici už v roku 2010 a jazdili by pri tom na bezpečných a kvalitných autách, lebo Slovensko by bolo ako jedna z najbohatších európskych krajín, Švajčiarsko.
Takto by to vyzeralo, ak by vrcholoví politici plnili sľuby, ktoré dávajú voličom. Len máloktorí z nich s odstupom času dokážu priznať, že pri sľuboch možno prestrelili.
Politici sú tiež len zamestnanci Čítajte „Myslel som to úprimne. Nepovedal som to v opojení z tribúny. Vzišlo to z dielne jednej odbornej skupiny SDK. Počítali to viacerí ľudia, možno s priveľkou mierou optimizmu,“ vysvetľoval pre SME v roku 2001 vtedajší predseda vlády Mikuláš Dzurinda, prečo nesplnil sľub, že ak jeho strana vyhrá voľby, platy budú do roku 2002 dvojnásobné.
Jeho predchodca Vladimír Mečiar z HZDS pred rovnakými voľbami v roku 1998 zasa sľuboval, že Slovensko bude ako Švajčiarsko.
Ak chcete pridať sľub politika
Ak ste si všimli nový sľub politika a chcete ho pridať do databázy, navštívte adresu sluby.sme.sk/pridat.
Vysvetľoval tým pozadie na bilbordoch s heslom Krajina nášho srdca, kde boli namiesto slovenskej prírody švajčiarske Alpy.
Ak by sa riadil vlastnými vyhláseniami ich nasledovník Fico, v decembri 2013 by namiesto ohlásenia svojej prezidentskej kandidatúry oznámil koniec v politike.
„Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem,“ povedal v roku premiér Fico 2009, keď viacerí politici hovorilo o jeho ambícii stať sa v ďalšom volebnom období slovenským prezidentom.
Sľuby ako rebrík k moci
Najviac sľubov zaznieva v čase pred voľbami. „Je to prirodzené, lebo strany musia nejako zadefinovať svoje ciele, čo chcú v ďalšom volebnom období dosiahnuť,“ hovorí politológ Grigorij Mesežnikov.
Sú prípady, keď sa politikom nepodarí sľub splniť aj z objektívnych dôvodov. Spomína napríklad Dzurindove dvojnásobné platy.
